Každý, kto niekedy videl film Čeľuste, mal veľmi pravdepodobne niekoľko dní trvajúcu traumu vždy, keď videl more, oceán alebo dokonca aj jazero. Ako sme už dávnejšie písali, žraloky sa dokážu pohybovať aj v sladkých jazerách. Nie však v našich zemepisných podmienkach, ale v oblastiach, kde je jazero nejakým spôsobom prepojené s morom.

Každý rok zomrie na následok podobného útoku niekoľko ľudí. Žraloky sa zdanlivo rozhodujú náhodne, či človeka zabijú, porania alebo iba preplávajú okolo. Majú talent na zabíjanie a sú v tom výnimočne dobré. Na napadnutie takýmto tvorom sa nedá pripraviť. Vždy je to moment hrôzy, bolesti a paniky. Žralok nie je od prírody jemné zviera. Pri útoku obete prichádzajú o kusy mäsa či končatiny. Ak majú šťastie.

Varovanie: Niektoré detaily napadnutia, ktoré budeme popisovať, sú nevhodné pre slabšie povahy. Ak si trúfaš, povieme ti, aké to je od chvíle, keď o žralokovi ani nevieš, až do okamihu tvojej smrti.

Žralok ťa v skutočnosti nechce uhryznúť, ale nakoniec uhryzne

Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, žraloky nie sú bezduché stroje na zabíjanie. Žraloky majú svoje zvláštne chute a práve krv vo vode z nich robí veľmi agresívne tvory. Ich pravidelnou korisťou sú tulene, uškatce, ryby a mnoho iných živočíchov.

Faktom je, že žralokom ako potrava nechutíme. Nechutia mu naše neoprény, surfy či potápačská výstroj, takže je veľmi pravdepodobné, že ak ťa žralok uhryzne, nevráti sa o pár sekúnd pre ďalšie sústo. Je ešte menej pravdepodobné, že sa ťa žralok skutočne pokúsi skonzumovať ako potravu.

To je dôvod, prečo k väčšine úmrtí po útokoch žraloka dôjde až na brehu alebo v nemocnici. Ak by sme boli pre žraloka vyslovene potrava, tak by ľudské telo vo vode roztrhal a postupne skonzumoval. To sa ale nedeje a, naopak, sme svedkami mrzačenia. A to je znakom toho, že sa žralok s naším telom iba zahráva.