Nie je žiadnym tajomstvom, že dĺžka dožitia ľudí sa v priemere stále zvyšuje. Ľudia sú, napokon, aj podľa vedcov uspôsobení na to, aby sa dožili 100, v niektorých prípadoch možno až 120 rokov života.

Na dĺžke dožitia sa ale podieľa mnoho faktorov. Jednak sú to vrodené predispozície a choroby a potom externé faktory. Napríklad to, do akého prostredia sa človek narodí (či do bohatej krajiny, alebo chudobnej), počítať treba aj s nečakanými ohrozeniami v podobe pandémií či smrteľných chorôb.

Postupujeme dopredu

Treba ale hneď dodať, že zdravotníctvo ide dopredu veľmi rýchlo. Choroba, ktorá bola ešte pred 30 rokmi rozsudkom smrti, sa dnes dá veľmi dobre liečiť. Máme k dispozícii stále lepšie lieky, antibiotiká, vakcíny a celkovú zdravotnú starostlivosť. Môžeme to vidieť aj dnes, keď sa svet trápi s pandémiou koronavírusu. Z Veľkej Británie prichádzajú už prvé správy o potenciálne úspešnej vakcíne. Ešte pred niekoľkými dekádami by takáto rýchlosť bola nepredstaviteľná.

Vek dožitia sa bude zvyšovať

Štúdie teda hovoria jasnou rečou a zobrazujú stúpajúci trend. Ľudia sa skrátka dožívajú stále viac a viac rokov. Momentálne je priemer dožitia 72,2 roka. Odborníci ale predpokladajú, že toto číslo sa bude zvyšovať. Mnohí z nich hovoria, že spolu s vedeckým pokrokom a rozvojom spoločnosti nebude vôbec výnimočné, ak sa človek dožije 100 rokov. Je to, samozrejme, len odhad. Bude veľa záležať aj od toho, či sa ľuďom podarí zvládnuť náročné úlohy na čele s klimatickou zmenou, a od toho, aký svet tu napokon zanecháme.

Pokiaľ by sa nám túto a iné skúšky podarilo zvládnuť a svet a veda by sa ďalej prudko rozvíjali, môžeme očakávať aj výrazné predlžovanie ľudského života. Už dokonca dnes nájdeme vyjadrenia vedcov o tom, že ľudia narodení po roku 1970 sa pokojne môžu dožiť až 120 rokov!

V budúcnosti by sme totiž okrem iného mali mať k dispozícii oveľa lepšie formy diagnostiky jednotlivých chorôb. Veľkú rolu pri ich hľadaní zohrá (vlastne už aj zohráva) umelá inteligencia. Pozoruhodné veci sa očakávajú aj v chirurgii, napríklad je možné, že sa budú vytvárať orgány na transplantáciu pomocou 3D tlačiarní.

Je tiež možné predpokladať (aj vďaka súčasnej celosvetovej pandémii), že v budúcnosti pôjde veľa peňazí na rozvoj a urýchlenie výroby vakcín. Možno sa tak konečne dočkáme nových látok, ktoré by nám výrazne pomohli v boji s rakovinou a inými závažnými chorobami.

Nesmrteľnosť? Vraj len otázka času

Niektorí optimisti dokonca hovoria, že s rozvojom technológií a vedy by sme sa mohli dožívať aj oveľa viac ako 120 rokov. A to naozaj oveľa, oveľa viac. Pomocou implantátov či modifikácie génov by sme mohli zvíťaziť nielen nad drvivou väčšinou či všetkými chorobami, ale aj nad samotnou smrťou. Niektoré vízie dokonca líčia človeka budúcnosti ako kombináciu človeka a stroja. Nie je to už ale príliš veľké sci-fi? Nemusí to tak byť.

Vo vedeckých kruhoch totiž existuje prúd nazývaný transhumanizmus, ktorého zástancovia hovoria, že ľudský život a intelekt by sa mohol a mal pomocou umelej inteligencie a moderných technológií veľmi výrazne vylepšiť. Potenciál je podľa vedcov nekonečný, dokonca sa otvorene hovorí o tom, že človek by mohol dosiahnuť nesmrteľnosť. Futurológ Ray Kurzweil sa vyjadril, že je podľa neho už len otázkou času, „kedy predbehneme vlastnú smrť“.

Kurzweil tvrdí, že okolo roku 2099 sa pojem „dĺžka života“ stane nepodstatný, pretože ľudia budú žiť večne. Do všetkého vyššie napísaného, pravdaže, výrazným spôsobom zasahuje a bude zasahovať evolúcia človeka. Podľa vedcov napríklad budeme mať v budúcnosti väčšie oči a objemnejšiu mozgovú časť lebky.

Umelá inteligencia a virtuálna realita bude dominovať každodennému životu a je možné, že ľudia budú vo virtuálnych svetoch tráviť viac času než v skutočnosti. To sa, napokon, už istým spôsobom deje. Stačí sa pozrieť na to, koľko ľudí sa stáva závislými od sociálnych sietí a umelého sveta, ktorý vytvárajú.

Len sci-fi?

Možno sa ti všetko vyššie napísané predsa len zdá ako niečo, čo je príliš pritiahnuté za vlasy. Faktom ale je, že rozvoj vedy a technológií sa hýbe dopredu raketovou rýchlosťou, takže je naozaj ťažké odhadnúť, čo nás v budúcnosti ešte čaká. Ktovie, možno tvrdenia o tom, že človek by bez väčších problémov mohol prekonať hranicu 100 rokov, nie sú len planými rečami.

Treba ale dodať, že vedci sa už niekoľkokrát vo svojich prognózach pomýlili, pretože očakávali, že technologický pokrok bude predsa len rýchlejší. Uvidíme teda, ako na tom v budúcnosti budeme a či sa niečo z týchto fantastických predpovedí naozaj splní.