Vozy na ceste
Prísne pravidlá platia aj pre vozy ťahané koňmi. Záprah musí byť pod neustálym dohľadom, čo znamená, že vodič nesmie vozidlo opustiť, pokiaľ zvieratá nie sú bezpečne uviazané alebo vypriahnuté, a aj vtedy musí byť vozidlo zabezpečené proti samovoľnému pohybu, napríklad zakladacím klinom.
Technický stav samotného voza podlieha jasným podmienkam: kolesá nesmú poškodzovať povrch cesty (napr. ostrými hranami) a šírka voza nesmie presiahnuť 2,5 metra. Za zníženej viditeľnosti musí byť vozidlo povinne osvetlené dvoma bielymi svetlami vpredu a dvoma červenými svetlami vzadu, pričom na bokoch a vzadu nesmú chýbať predpísané odrazové sklá.
Ak náklad presahuje vozidlo o viac ako 40 centimetrov, musí byť označený reflexnými prvkami alebo za tmy svetlom. Pri jazde v skupine musia vodiči dodržiavať aspoň päťdesiatmetrový odstup medzi jednotlivými vozmi, aby umožnili bezpečnejšie predbiehanie ostatným účastníkom premávky.
Ako by sa zmenili mestá?
Čo ak by sa kone z nejakého dôvodu stali primárnym spôsobom prepravy a úplne, či takmer úplne by nahradili autá? Znamenalo by to obrovskú zmenu pre naše mestá. Garáže by sa zmenili na stajne a parkoviská na ohrady. Veľkou výzvou by bolo zimné obdobie, pretože udržať veľké množstvo mestských koní v teple by si vyžiadalo výstavbu prístreškov, v ktorých by sa v mrazoch mohli zvieratá ukryť.
Pred každou jednou prevádzkou by sa objavili priväzovacie brvná, kde by si jazdci uväzovali svoje zvieratá, pokým by vnútri nakupovali alebo vybavovali si iné dôležité veci. Kým vo westernoch vidíme väčšinou také, ktoré sú vyrobené z hrubo opracovaného dreva, dnes by výrobcovia zrejme uprednostnili kovové konštrukcie.
Pokiaľ by kone ovládli dopravu, zrejme by došlo aj k zmene pravidiel cestnej premávky. Vyššie uvedené predpisy by sa zmenili, aby lepšie zodpovedali novej realite. Kone by pravdepodobne dostali možnosť využívať diaľnice, pokiaľ by predstavovali dominantnú formu prepravy.
Prechod na konskú prepravu by, samozrejme, výrazne poznačil slovenské hospodárstvo. Produkcia automobilov predstavuje pilier slovenského priemyslu, a pokiaľ by Slovensko alebo celý svet nahradil autá koňmi, slovenské hospodárstvo by sa otriasalo v základoch.
Veľa odpadu
Treba zodpovedať ešte jednu otázku, ktorá sa týka používania koní ako spôsobu dopravy – čo s výkalmi? Kým kone predstavovali primárny dopravný prostriedok, veľké mestá sa potýkali s obrovským problémom. Obrovským a zapáchajúcim problémom.
Tí, ktorí zažili pošpinené ulice veľkých miest 19. storočia, zanechali svedectvo o tom, že konské výkaly sú poriadnou výzvou. Odborníci venovali mnoho času hľadaniu spôsobov, ako ich dostať z miest a udržiavať ulice čisté. Nie je to ľahké – keď je mokro, tak ich dážď roznesie po celej ulici, keď je zasa horúco, tak schnú a rozpadávajú sa na prach, ktorý sa lepí na budovy a ľudia ho vdychujú.
Na začiatku 19. storočia farmári ochotne vykupovali konské výkaly hromadiace sa v mestách, na konci storočia však ponuka prekonala dopyt a mestá sami platili za odvoz. Rozšírenie automobilov prinieslo skutočnú úľavu tým, ktorým prekážalo preskakovať konské kôpky na ulici (čiže asi každému).
Troška matematiky
Na ilustráciu toho, že ľudia v minulosti bojovali s naozaj závažným problémom, sa treba pozrieť na to, koľko odpadu taký kôň vyprodukuje. Bežný dospelý kôň za jeden deň vypustí 15 až 23 kg trusu (priemerne uvažujme 20 kg) a približne 5 až 10 litrov moču denne (priemerne uvažujme 7,5 litra). Ak sa v meste pohybujú tisícky zvierat, je to výzva.
Pozrime sa na hypotetickú situáciu, keby každé auto registrované na Slovensku bolo nahradené koňom. V roku 2024 bolo takýchto vozidiel 3 760 169. Predstavme si, že namiesto 3 760 169 áut by na Slovensku bolo 3 760 169 koní. Koľko odpadu by vyprodukovali?
Všetky slovenské kone by každý deň vykakali 75 203 ton a vymočili 28 201 267 litrov. Ročne by to bolo 27,4 milióna ton trusu. Pre lepšiu predstavu, toto množstvo by naplnilo približne 1,1 milióna klasických kamiónových návesov. Ak by sme tieto kamióny zoradili za seba, vytvorili by kolónu dlhú cez 15 000 km (vzdialenosť z Bratislavy až do Austrálie). Slovenské kone by v priebehu roka vymočili cca 10,3 miliardy litrov (10,3 milióna m³). To by stačilo na naplnenie viac ako 4 100 olympijských bazénov.
Napriek tomu, že niekto by mohol mylne tvrdiť, že kôň je oproti emisiám generujúcim autám forma prepravy šetrnejšia k životnému prostrediu, nie je to tak. K vyprodukovaným výlučkom si treba pripočítať aj to, koľko pôdy by zhltlo pestovanie stravy pre kone, potrebu neustále meniť zvieratám podstieľku v stajni či aj povinnosť odviezť mŕtveho koňa a zbaviť sa jeho telesných pozostatkov. Asi by to za to nestálo.
Buďme radi za autá, bicykle, kolobežky či električky. Kone sú krásne zvieratá a jazda na nich je skvelý zážitok, existuje však ale hneď niekoľko dôvodov, prečo sa na nich zväčša jazdí len rekreačne a nepredstavujú každodenný spôsob dopravy.
