Severoatlantická aliancia NATO nevznikla ako samozrejmosť, pretože v USA aj Európe zneli hlasy proti jej vytvoreniu. V marci 1946 Winston Churchill predniesol slávny prejav, pričom varoval pred železnou oponou tiahnúcou sa od Štetína po Terst. Po víťazstve nad n*cistickým Nemeckom a po rozdelení porazených krajín sa väčšina obyvateľov USA aj západnej Európy sústredila na návrat k rodinám a práci.
Zároveň sa mnohí cítili uvoľnene, pretože vojna skončila a nastal čas obnovy. Avšak mnohé protestné skupiny preukazovali nedôveru a spochybňovali úspech tohto „projektu“. Preto hnutie za odzbrojenie, ktoré vzniklo koncom 50. rokov, odrážalo strach z jadrového zničenia. Okrem toho odmietalo politiku, ktorá z ich pohľadu spôsobovala zbytočné konflikty.
Udalosti Európy bez Studenej vojny a NATO
Silná časť európskej verejnosti po vojne nevnímala Sovietsky zväz ako vážnu hrozbu, a preto uprednostňovala ústupky. Mnohí dokonca podporovali priblíženie, a to aj po tvrdom potlačení Maďarskej revolúcie v roku 1956. Ak by NATO nevzniklo, politika USA by sa pravdepodobne uberala smerom k izolacionizmu, ktorý počas svojho pôsobenia podporuje aj Donald Trump.
Naopak, prezidenti ako Joe Biden tento prístup väčšinou odmietajú. Americký historik Sadler upozorňuje, že USA sa v niektorých situáciách jednoducho stiahne z medzinárodného diania. Bez americkej pomoci by Európania čelili nielen piatim, ale možno až dvadsiatim piatim agresiám. V dôsledku toho by sa pozornosť USA viac sústredila na Tichomorie, Blízky východ a Afriku namiesto obrany Európy.
Od roku 1948 sledovali USA a Izrael spoločné záujmy, zatiaľ čo Sovietsky zväz podporoval egyptského lídra Násira. Takéto ústupky pretrvávali dovtedy, kým požiadavky člena NATO nekolidovali s americkými záujmami. Medzi rokmi 1948 a 1949 vznikol prvý obranný systém určený na odolávanie sovietskej expanzii.
Bez NATO by Londýn nefiguroval v tejto štruktúre a nevznikla by jednotná reakcia na hrozby z východného Nemecka či presuny sovietskej armády. Paríž, Londýn a Berlín by tak nedosiahli úroveň bohatého Západu, pretože by čelili politickému aj ekonomickému tlaku.
Iná, demokratická Varšavská zmluva
Tento nekrvavý „boj“ ukázal Sovietskemu zväzu dve podstatné skutočnosti. Prvou je, že NATO koná rozhodne a že sa neustále upevňuje. Stalin v princípe očakával, že NATO časom zanikne a sovietska zóna sa rozšíri. Namiesto toho Západ preukázal schopnosť vystupovať jednotne a zároveň spolupracovať so spojencami pri obrane, takže si ZSSR netrúflo riskovať ďalšiu potupu.
To platilo aj napriek tomu, že NATO nedokázalo zabrániť invázii vojsk do Maďarska v roku 1956 či do Československa v roku 1968. Sovietske zásahy proti národom za „železnou oponou“ napriek tomu pokračovali. Bez Spojených štátov by sa však mohlo zrodiť iné a výrazne odlišné európske spojenectvo. V tom období sa mnohé krajiny, ktoré dnes patria do NATO, nachádzali vo Varšavskej zmluve.
Prinútenie k spolupráci v jej rámci znamenalo zväzok ZSSR so siedmimi satelitnými štátmi, pôvodne nazvaný Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci. Vojenskú zložku dopĺňala ekonomická rada COMECON, ktorú komunisti vnímali ako priamu reakciu na vznik NATO a skôr ako hrozbu než partnerstvo.
Bez Spojených štátov si len ťažko predstaviť víťazstvo v blokovej súťaži a nájdenie motivácie, prečo sa vôbec zapojiť do vojenského paktu. Spoločný trh dnešnej Európskej únie vznikol aj ako reakcia na rastúci rozkol so Sovietskym zväzom po roku 1947 a patrí medzi výsledky silnej aliancie, ktorú predvídal Churchill. Od roku 1948 sa v ňom postupne prijímali pravidlá jednotnej Európy.
Ak by NATO nevzniklo…
Ak by NATO nevzniklo, Západ by pravdepodobne zvolil izolacionizmus, pričom by sa nevytvorila ani jeho neskoršia podoba. Pravdepodobne by sa zrodila armáda Európskej únie z členských štátov a Spojeného kráľovstva, ktoré ešte nepatrilo do EÚ. V istom zmysle by tak išlo o zrkadlový obraz Varšavskej zmluvy, avšak s organizáciou na demokratických, nie totalitných princípoch.
Drahá, avšak menej hrozivá armáda
Bez účasti Spojených štátov na obrane Európy by európske štáty pravdepodobne čelili vážnym finančným dôsledkom pri budovaní aliancie. Museli by prevziať väčší podiel výdavkov na vlastnú bezpečnosť a zároveň by sa časť zdrojov presmerovala z hospodárskeho rozvoja. Takto by mnohé krajiny postupne zaostávali za USA, ktoré by medzitým investovali do iných strategických oblastí.
V prípade neexistencie NATO by sa zrejme objavila menšia ochota postaviť sa otvorene proti hrozbám zo strany východného bloku. Európske krajiny by tak častejšie hľadali kompromisy alebo dohody so Sovietskym zväzom, aby sa vyhli priamemu konfliktu. Aj keď by takáto stratégia mohla krátkodobo priniesť istý pokoj, z dlhodobého hľadiska by spôsobila oslabenie pozície Západu.
Bez Spojených štátov by západná Európa pravdepodobne pôsobila ako voľné spoločenstvo krajín so spoločnými hospodárskymi záujmami, avšak s obmedzenými vojenskými kapacitami. Takýto stav by naklonil vojenskú rovnováhu v prospech sovietskeho bloku. Hrozba jadrovej vojny by síce mohla slabnúť, no členské krajiny spolu s Veľkou Britániou by neudržiavali ozbrojené sily v trvalej pohotovosti.
Otázne by zostávalo, či by sa podarilo zabrániť vzniku Berlínskeho múra.
