9. Boli sme na verejnej plavárni a jeden z bazénov mal na jednej strane hĺbku 1,5 metra a na druhej 4 metre. Jedna baba sa ma spýtala, ako je to možné, keď vodná hladina je predsa všade v rovnakej výške. Niektorí ľudia majú hlavu asi fakt len na ozdobu.
10. Splavovali sme rieku, keď sa jedna slečna spýtala, či skončíme tam, kde sme začali. Musel som jej vysvetliť, že rieky väčšinou netečú do kruhu. Nie sme predsa v lunaparku.
11. Moja mama trpí demenciou a pri jednej návšteve v sanatóriu sa ma pracovníčka spýtala: „V akom vzťahu ste s vašou mamou?“ Keby som mala náladu na humor, odpovedala by som, že som jej otec.
12. „Ako dokázali vycvičiť tých dinosaurov, aby pri natáčaní nikoho nezožrali?“ spýtala sa počas spoločného sledovania Jurského parku. V tej chvíli mi došlo, že toto rande bude naše posledné. Na moju obhajobu – bola fakt brutálne pekná.
13. Povedala som, že mám intoleranciu na laktózu, a on sa spýtal: „Takže nemôžeš jesť vajíčka?“ Paradoxne ich naozaj jesť nemôžem, ale nie kvôli laktóze – mám aj alergiu na vajcia.
14. Asi pred desiatimi rokmi som pracoval v národnom parku a dodnes nezabudnem na netrpezlivú francúzsku turistku, ktorá sa ma prišla spýtať, kedy konečne prinesieme zvieratá, aby si ich mohla odfotiť. Mal som sto chutí poslať ju do zoo… alebo rovno niekam inam.
15. „Počkaj, Madagaskar je skutočné miesto?“ Myslela si, že existuje len v tej rozprávke.
16. „Je to tvoja skutočná koža?“ Asi sa ma dotyčná chcela spýtať, či som si dala urobiť nejaké kozmetické úpravy, ale aj tak to bola dosť nešťastne položená otázka. Nie, nie je. Túto som si vyrobila zo šupiek z petržlenu, pre prípad potreby.
Čítaj ďalej: Nechutné aj poburujúce. Náhodne vypočuté slová, na ktoré ľudia dodnes spomínajú
