Keď sa na začiatku 80. rokov dostali na trh kompaktné disky – cédečká, vyzerali ako perfektné médium. Na tú dobu mali uchvacujúcu kapacitu, boli skladné, jednoduché na obsluhu, údaje z nich sa dali kopírovať bez strát, používaním sa len minimálne opotrebúvali a zdalo sa, že dáta na nich vydržia storočia.

Prax však ukazuje, že cédečká sa po nejakej dobe môžu pokaziť. Z rôznych príčin môže dôjsť k strate dát alebo sa disk stane nečitateľným. Predstavuje to obrovskú výzvu pre zberateľov, archivárov, ale aj bežných používateľov.

Ako dlho teda v priemere cédečko vydrží? Najlepšiu odpoveď poskytla archivárka Michele Youket pre npr.org: „Žiadny priemer neexistuje, pretože neexistuje žiadne priemerné CD.“ Poukazuje tým na to, že existuje veľmi veľa druhov kompaktných diskov, ktoré boli vyrobené rozmanitými spôsobmi za použitia rozličných materiálov.

Odhady toho, ako dlho môže CD uchovať záznam, sú skutočne široké. Pohybujú sa od piatich do sedemsto rokov.

Z čoho sa skladá kompaktný disk?

Základnými súčasťami CD sú ochranná vrstva, odrazová vrstva a polykarbonátový disk. Na ochrannej vrstve sa zväčša nachádza potlač. Stručne povedané, polykarbonátový disk uchováva dáta, odrazová vrstva umožňuje ich čítanie a ochranná vrstva chráni odrazovú vrstvu.

Kvalita odrazovej vrstvy je to, čo má najväčší vplyv na trvanlivosť cédečka. Väčšina CD má odrazovú vrstvu z hliníka, ktorý pri kontakte so vzduchom oxiduje. To je jedna z príčin, prečo CD môžu po čase zlyhávať.

Choroba cédečiek

Majiteľom rozsiahlych zbierok CD najčastejšie robí vrásky niečo, čomu sa hovorí „disc rot“ – teda rozklad alebo hniloba diskov. Vzniká ako následok chemických reakcií v disku, čo môže viesť k strate dát alebo úplnej nečitateľnosti.

Najrýchlejší spôsob, ako zistiť výskyt tohto javu, je vizuálna kontrola. Ak disk podržíš oproti svetlu a všimneš si malé dierky, cez ktoré presvitá svetlo, vieš, že je zle. Všímať si treba aj zmenu sfarbenia disku – na cédečku sa môžu objaviť hnedé či čierne škvrny, najčastejšie pri okrajoch. V naozaj extrémnych prípadoch disk môže vyzerať ako ovocie, ktoré si cez prázdniny zabudol v batohu.

Hrozivou správou je to, že disk sa môže znehodnocovať, aj keď je uložený v pôvodnom balení a vôbec sa nepoužíva. Viacerí zberatelia hier sa sťažovali na to, že fľaky objavili aj na CD, ktoré boli starostlivo uložené v zapečatených baleniach – stačí, že išlo o staršie kúsky z 90. rokov.

Rizikom pre disky je, samozrejme, aj mechanické poškodenie. Odtlačky prstov a šmuhy predstavujú pre čitateľnosť disku väčší prekážku ako ľahké škrabance, pokiaľ je reč o spodnej strane disku. Škrabance sú problémom, ak sú veľmi hlboké a idú v smere zápisu alebo ak sa nachádzajú na hornej strane CD.

Odporúčame prečítať:

Sánkovanie na asfalte či najstrmšia lanovka v Európe: Na tomto ostrove zažiješ exotický raj na Zemi, odkiaľ sa ti nebude chcieť odísť

• Cestovanie

To, ako dlho dokáže jedno CD uchovať dáta, je v podstate veľká ruleta a niečo, čo aj pri správnom zaobchádzaní nemá človek tak úplne vo vlastných rukách. Väčšinou sa hovorí, že CD štandardne vydrží 20-30 rokov. Uskutočnené experimenty však priniesli výsledky, podľa ktorých niektoré disky stratia funkcionalitu už po desiatich rokoch, iné vydržia aj niekoľko stoviek. Až čas ukáže, či je to v tom druhom prípade pravda.

Ako teda skladovať dáta?

Americká Knižnica Kongresu pri experimentoch zistila, že ideálne podmienky pre skladovanie diskov predstavuje teplota 5°C a 30 % vlhkosť. Je však jasné, že bežný človek nemusí mať k dispozícii prostriedky na vhodnú reguláciu prostredia.

Toto je niekoľko rád, ktoré môžu predĺžiť životnosť CD:

Má zmysel ukladať si dáta na CD, pokiaľ o ne raz, skôr či neskôr, prídeme? Je namieste uvedomiť si, že degradácia sa týka všetkých úložných médií a žiadne z nich nevydrží večne. Pri archivovaní dôležitého obsahu, ako sú osobné fotografie, je preto najlepšie použiť hneď niekoľko prostriedkov súčasne – vypáliť na CD, nahrať na externý harddisk a nahodiť ich na cloudové úložisko.