Predstavte si situáciu: niekto, kto má len základné znalosti o komplexnej téme, sa správa ako expert a s istotou vyhlasuje svoje názory. Pritom skutočný odborník v tej istej oblasti váha a priznáva, že ešte veľa vecí nevie. Toto nie je len náhodný jav, ale dobre zdokumentovaný psychologický fenomén známy ako Dunning-Krugerov efekt. Informuje o ňom aj portál Very Well Mind.
Čo je Dunning-Krugerov efekt?
Dunning-Krugerov efekt, pomenovaný po psychológoch Davidovi Dunningovi a Justinovi Krugerovi, opisuje kognitívne skreslenie, pri ktorom ľudia s obmedzenými znalosťami alebo schopnosťami v určitej oblasti majú tendenciu preceňovať svoje kompetencie. Paradoxne, títo jednotlivci často nedokážu rozpoznať svoju vlastnú nekompetentnosť.
Tento fascinujúci jav bol prvýkrát popísaný v roku 1999 v štúdii publikovanej v časopise Journal of Personality and Social Psychology. Výskumníci zistili, že ľudia s najnižšou úrovňou schopností v danej oblasti mali tendenciu najviac preceňovať svoje výkony. Naopak, najkompetentnejší jedinci mali sklon podceňovať svoje schopnosti v porovnaní s ostatnými.
Prečo k tomu dochádza?
Existuje niekoľko psychologických mechanizmov, ktoré prispievajú k vzniku Dunning-Krugerovho efektu. Informuje o nich portál WebMD.
- Iluzórna nadradenosť: Ľudia majú prirodzenú tendenciu vnímať sa pozitívnejšie, než je realita. Tento optimistický pohľad na seba môže viesť k preceneniu vlastných schopností.
- Metakognitívny deficit: Menej kompetentní jedinci často nemajú dostatočne rozvinutú schopnosť „myslieť o myslení“. To znamená, že im chýbajú nástroje na objektívne hodnotenie vlastných schopností. Jednoducho povedané, nevedia, čo nevedia.
- Nedostatok spätnej väzby: V mnohých situáciách ľudia nedostávajú presnú alebo konštruktívnu spätnú väzbu o svojich výkonoch, čo môže viesť ku skreslenému vnímaniu vlastných schopností.
- Kognitívne skreslenie potvrdenia: Ľudia majú tendenciu vyhľadávať tie informácie, ktoré potvrdzujú ich existujúce presvedčenia, a ignorovať tie, ktoré im protirečia.
- Sociálne porovnávanie: Jednotlivci často porovnávajú svoje schopnosti s inými, ale bez dostatočných znalostí môžu tieto porovnania viesť k nesprávnym záverom.
Dôsledky v reálnom živote
Dunning-Krugerov efekt má ďalekosiahle dôsledky v mnohých oblastiach života. Jednou z nich môže byť vzdelávanie. Môže totiž viesť k tomu, že študenti s nižšími schopnosťami preceňujú svoje znalosti a nedostatočne sa pripravujú na skúšky. To môže mať za následok horšie študijné výsledky a frustráciu z neočakávaných neúspechov.
V pracovnom prostredí môže spôsobiť problémy v tímovej práci a znížiť produktivitu. Zamestnanci, ktorí precenia svoje schopnosti, môžu prevziať úlohy, na ktoré nie sú pripravení, čo vedie k chybám a konfliktom.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
