V roku 2021 našli na brazílskej ceste v Rio Grande do Sul samicu zrazeného túlavého „psa“. Dobrí ľudia ju začali ratovať a vzali na veterinu. Tam sa jej zdravíčko pomaly vracalo, zranenia hojili, priateľský čierny najdúch sa tešil prítomnosti ošetrovateľov. Tí si však lámali hlavu nad identifikáciou plemena, pretože jednotlivé znaky sa vymykali bežným charakteristikám psa.
Síce mal psiu srsť a štekal, no dlhé vztýčené uši a predĺžený ňufák inklinovali k líščej fajte. Rozkošná samica odmietala bežnú psiu stravu, slina jej tiekla nad myšou či potkanom. Na líšku však bola krotká, absentovala akákoľvek agresivita, ktorá sa od divokej psovitej šelmy očakáva.
Hoci to od začiatku viselo vo vzduchu, tušenie definitívne potvrdila až genetická analýza. Ide o unikátny hybrid líšky pampovej, bežne sa vyskytujúcej v juhoafrickom bióme saván a pastvín, a psa domáceho čoby hrdého tatka. Podľa kombinácie týchto dvoch psovitých šeliem ju nazvali Dogxim. Počas rekonvalescencie spolu s navrátivším zdravím sa jej dostala pozornosť médií a hlavne vedcov.
Prehovoril chromozóm
V auguste 2023 tím genetikov pod vedením doktora Rafaela Kretschmera zverejnil štúdiu, v ktorej informujú, že ide o prvý zdokumentovaný prípad hybridizácie líšky a psa, teda dvoch odlišných druhov. Prvým krokom bolo zistenie počtu chromozómov (76). Keďže domáce psy majú 78 a líšky 74 chromozómov, záhada začala gradovať.
Ďalej skúmali mitochondriálnu DNA, ktorá potvrdila, že chromozómy zdedené od matky pochádzajú z líšky pampovej. Pri analýze jadra DNA, ktoré obsahuje informácie od oboch rodičov, našli aj tie psie. Testovanie prebiehalo šesť mesiacov, počas ktorých sa líškopes liečil zo zranení.
Hybridizácia medzi príbuznejšími druhmi ako vlk a pes je známa, no pes a líška patria k druhom, ktoré sú od seba vzdialené 6,7 milióna rokov.
Ako líška stretla psa
Dôvodom úspešného skríženia divej líšky a psa domáceho je s najväčšou pravdepodobnosťou expanzia ľudí, ktorí voľne žijúcim zvieratám berú priestor, a tým aj partnerov na párenie. V Brazílii túlavého psa stretneš na každom rohu, takže líška usúdila: „Lepšie ako nič.“
V minulosti sa ľudia mnohokrát pokúšali krížiť dva rôzne druhy (napríklad človeka a šimpanza), no nikdy z toho nič nevzišlo. Ich gény nie sú schopné spolupracovať.
Predpokladá sa, že medzidruhový hybrid je anomáliou, ktorá sa nerozmnoží a nespustí novú populáciu. Dogxim túto teóriu poprela. Je stále ťažšie predpovedať, ako sa jednotlivé druhy budú vyvíjať, keďže sú nútené rýchlejšie sa prispôsobiť zmene klímy a iným environmentálnym defektom. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že takéto hybridy majú často zdravotné problémy alebo iné vlastnosti, ktoré znižujú pravdepodobnosť ich prežitia.
Záhadná smrť líškopsa
Dogxim bola po vyliečení prevezená do ZOO Mantenedouro São Braz, ale keď vedci začiatkom septembra požiadali o čerstvé fotografie, oznámili im, že v marci zomrela. Príčina je zatiaľ neznáma.
Podľa vyhlásenia brazílskeho Sekretariátu pre životné prostredie a infraštruktúru (SEMA) vláda začala vyšetrovanie jej nečakaného skonu. Znepokojenie vyvoláva absencia informácií a dôvod, prečo sa neuskutočnila pitva, ktorá by určila príčinu bezprecedentnej straty zvieraťa, ktoré má významnú vedeckú hodnotu.
Dogximin odkaz
Či už existencia Dogxim bola náhodná alebo nie, jej objav prináša dôležité otázky. Ako vysvetľuje Kretschmer: „Hybridizácia medzi druhmi s rôznymi evolučnými trajektóriami môže byť silnou hrozbou pre ochranu voľne žijúcich živočíchov.“
Hoci líšky pampové nie sú ohrozené, rýchlo sa to môže zmeniť. Hybridy ako Dogxim by mohli ovplyvniť ich pôvodnú populáciu a potenciálne zaviesť nové choroby a genetické poruchy, čo by bránilo vyhliadkam na prežitie. „Zatiaľ nemáme žiadne vedecké dôkazy o tom, že by sa v tomto regióne nachádzali aj iné hybridy, no existuje silné podozrenie, že tento prípad nie je jediný.“
