Zbehnúť si na záchod, uľaviť si, to poznáme veľmi dobre. Ide predsa o činnosť, bez ktorej by sme nemohli existovať. Od zvierat sa však líšime tým, že na tieto činnosti sme si za celú históriu zostrojili vymoženosti na vykonanie potreby. Dnes nájdeme v každej domácnosti aspoň jeden záchod. V minulosti to tak nebolo. V niektorých prípadoch miest sa nachádzali verejné toalety, v iných iba domáce nočníky.
Tieto fakty ľuďom často strpčovali život. Vojaci v Ríme sa popri vykonávaní potreby dobre porozprávali, v Číne sa aj ošípané dobre najedli. A kto vôbec vymyslel prvý splachovací záchod? Aj to je otázka, ktorá v histórii ľudstva nachádza svoje správne miesto. Preskúmajte, ako vyzerali záchody naprieč celou históriou ľudstva od čias antického Grécka až po súčasnosť.
Nočník (cca 600 rokov pred n. l.)
Už v časoch antického Grécka sa objavujú zmienky o prvých civilizovaných možnostiach vykonávania potreby. Nočník slúžil ako ideálny pomocník pre všetkých, ktorí si nemohli dovoliť alebo nebývali v blízkosti verejných záchodov. Kovový či keramický nočník sa jednoducho položil na podlahu a následne človek vykonal svoju potrebu. Vyhol sa tak zdĺhavej ceste, prípadne obsadenej kabínke.
Rímska latrína (cca 200 rokov pred n. l.)
Rímska latrína by dozaista nie každému vyhovovala. V zadnej časti rímskych pevností sa nachádzali spoločné záchody, ktoré ani zďaleka neponúkali súkromie, ako je to dnes. Vojaci sa tu voľne zhovárali o aktuálnych problémoch, keďže ich neoddeľovali žiadne priečky. Po vykonaní potreby nepoužívali žiadny toaletný papier. Používali hubku na paličke, ktorou si čistili zadok.
Prasací záchod (9. rok n. l.)
Ak patríte medzi slabšie povahy, ani radšej nečítajte ďalej. Prasací záchod je jednoduchý typ suchého záchoda, ktorý pozostával z latríny prepojenej žľabom a umiestnenej nad chlievom. Po vykonaní potreby človeka výkaly padali dolu žľabom a ošípané ich následne skonzumovali. Tento druh toalety bežne využívali v Číne, a údajne by sme ho našli aj dnes v Indii či Južnej Kórei.
Gardrób (12. storočie)
Gardrób využívali najmä zámožnejší ľudia počas stredoveku. Išlo o malú komôrku, ktorá sa nachádzala priamo v hradoch a ktorá vyčnievala z hradnej steny. Aby mohol človek vykonať potrebu, musel si sadnúť na kamenné sedlo. Odtiaľ následne padali vylúčené látky do hradnej priekopy. Problém vznikal, keď výkaly padali do suchej jamy namiesto vody, čo zapríčinilo šírenie nepríjemného zápachu po okolí.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
