Uzavreté kreslo (cca 16. storočie)
Unikátnym, ba až kráľovským spôsobom bolo mať zabudovaný záchod priamo v nábytku. Čítate správne, niektoré nočníky si ľudia umiestňovali do nábytku, aby nemuseli pri potrebe vôbec vstať. Po jej vykonaní prišla chyžná, ktorá z miestnosti odstránila nečistoty a nahradila ich čistým nočníkom. Panovníci mali tiež sluhov, tzv. „služobníkov stolice“, ktorí boli poverení práve touto špinavou pracovnou aktivitou.
Splachovacia toaleta (rok 1596)
Prvý zdokumentovaný splachovací záchod vynašli až v období Tudorovcov. Pozostával z oválnej misy hlbokej cca 60 cm, do ktorej sa z vrchnej časti privádzala voda. V tom čase sa nevyskytovali ešte vnútorné vodovodné nádrže, a tak muselo služobníctvo zakaždým obstarávať 34 litrov vody na splachovanie. Za vznikom tohto záchoda stojí sir John Harington, ktorý prvé zariadenie nainštaloval pre svoju matku.
Thomas Crapper, ktorý založil spoločnosť Thomas Crapper & Co., následne v 2. polovici 19. storočia vynašiel prvý moderný splachovací záchod. Pôvodne pracoval ako inštalatér, pričom sám neskôr prispel k rozšíreniu splachovacieho záchoda vrátane plavákového ventilu. Tiež stál za prvým predajným salónom so sortimentom vaní, toaliet a umývadiel.
Pisoár (rok 1830)
Prvé moderné verejné pisoáre, ktoré sa približujú dnešnej dobe, vyvinuli vo Francúzsku. Nachádzali sa na hlavných uliciach v Paríži. Spočiatku sa preslávili na barikádach počas revolúcií, no zakrátko sa tzv. pissoir stal bežnou súčasťou ulíc európskych miest. Zavedenie verejných pisoárov pomohlo znížiť výskyt verejného močenia, pričom ich neskoršie spoplatnenie poskytlo štátu istý príjem.
Suchý záchod (rok 1859)
Vynálezca Henry Moule v roku 1859 vyvinul alternatívu k splachovaciemu záchodu a žumpe. Vynašiel tzv. suchý zemný záchod. O niekoľko desaťročí neskôr sa na báze suchého záchoda podal patentový návrh záchoda, ktorý premieňal odpad na kompost, čím sa tiež znižoval zápach. Moderné verzie suchého zemného záchoda sa používajú dodnes, avšak pod názvom kompostovací záchod.
Prvý takýto „kompostovací záchod“ vytvoril Angličan reverend Henry Moule omylom. Jedného dňa ho omrzela neustále pretekajúca žumpa, a tak jej obsah jednoducho vyhodil a zmiešal s pôdou. Táto zmes sa nakoniec zmenila na hnojivo.
Záchod bez gravitácie (rok 1981)
V prípade, že by sme sa chceli stať pánmi vesmírneho cestovania, na palube bude bezpochyby potrebný záchod. NASA si túto skutočnosť uvedomila, a preto majú astronauti na palube k dispozícii bezváhovú toaletu s popruhmi, aby sa dokázali udržať na mieste. Pred vznikom tejto toalety museli astronauti nosiť plienky či dokonca využívali skafandre pre svoje potreby.
Elektronická toaleta (rok 1982)
Konečným vynálezom, ktorý sa nachádza v rebríčku histórie záchodov, je elektronická toaleta. Najmä v Japonsku sa ujali bidetové záchodové sedadlá, ktoré sú navrhnuté tak, aby človeka po vykonaní potreby očistili prúdom teplej vody a potom aj vysušili. Medzi ďalšie vymoženosti patria napr. vyhrievané sedadlá, zabudované vône či relaxačná hudba. Niektoré toalety údajne dokážu analyzovať zdravie človeka.
