9. Keď sa ťa kaderníčka pýta, aké produkty na vlasy používaš, buď na sto percent úprimný. Nikto ťa nebude súdiť a každému je tri-päť, že si si pol roka dozadu doma farbila vlasy, spálila si kompletne celú hlavu a teraz sa to snažíš riešiť chemickými prípravkami. Ide o to, že rôzne chemikálie rôzne reagujú a niektoré prípravky sa môžu navzájom „pobiť“. S prirodzenými vlasmi sa pracuje inak ako napríklad s farbenými.
10. Opis nestačí. Ak máš konkrétnu predstavu, ukáž kaderníčke fotku. Predídeš tak veľkému sklamaniu.
11. Trochu z iného súdka, ale prvé miesto, kam po rozchode vpáliš, by rozhodne nemalo byť kaderníctvo. Chceš mu ukázať, že máš život pevne vo vlastných rukách, ostrihať si vlasy po pás na dĺžku po plecia, veď dlhé vlasy nepotrebuješ, rovnako ako nepotrebuješ jeho. Asi ťažko. Aj keby som v tej rane z teba spravila Angelinu Jolie, nebude sa ti to páčiť. Budeš to neznášať a budeš neznášať aj mňa, lebo som ti takú blbosť dovolila. Tak si ušetrime vrásky a choď sa radšej prejsť.
12. Ak máš termín, príď načas. Jasné, jasné, náš zákazník, náš pán, veď kaderníčka počká… no nepočká. Nie si tu jediný.
13. Keď mám zapnutý fén, nepočujem ťa. Prekvapivé, však?
14. Radi si s tebou pokecáme, ale keď sa pri tom začneš hýbať a teatrálne gestikulovať rukami, mám chuť ti ich odtrhnúť a odložiť kamsi nabok. Možno si si to v zápale rozhovoru nevšimla, ale ja sa ti tu snažím strihať vlasy. To sa nedá, keď poskakuješ zo strany na stranu.
15. „Dajte dole jeden centimeter a potom uvidíme, či to bude dosť.“ Ak sa pýtam, koľko chceš podstrihnúť, toto nie je správna odpoveď. V podstate ma žiadaš, aby som urobila dva zostrihy za cenu jedného, a to naozaj nie je okej.
16. Po skončení ostaň sedieť a počkaj, kým ťa kaderníčka „opráši“. Tým, že sa snažíš pomôcť dať zo seba ostrihané vlasy rýchlejšie dole, v skutočnosti vôbec nepomáhaš. Ani sebe, ani jej.
Zdroj: Pan_Beesly / Reddit
