K vítaniu nového roka na Slovensku patria ohňostroje a pyrotechnika. V posledných rokoch však mestá upúšťajú od týchto tradícií, pretože majú negatívny vplyv na domácich štvornohých miláčikov a celkovo všetky zvieratá.

Preto sme oslovili veterinára Dominika Macka, s ktorým sme rozoberali nielen problematiku Silvestra a delobuchov. S akými najťažšími prípadmi sa stretol a ako môžeš ochrániť svojho psa alebo mačku počas novoročného ohňostroja, sa dozvieš v nasledujúcich riadkoch.

Ako vplývajú petardy a ohňostroje na zvieratá?

Zvieratá majú celkovo niekoľkonásobne lepší, respektíve silnejší sluch ako človek. Závisí to od zvieraťa, ale aj od plemena, napríklad psov. Trebárs čivava alebo francúzsky buldog majú anatomicky menšiu a inak tvarovanú ušnicu. Tým pádom dokážu prijímať zo svojho okolia oveľa menej zvukových impulzov ako nemecký ovčiak alebo doberman.

Toto všetko ovplyvňuje, ako veľmi dokážu reagovať na prehnané zvukové efekty, ktoré sú dôsledkami ohňostrojov a petárd. Mnohokrát dochádza k dvojitému stresovému faktoru, a to svetelnému a zvukovému šoku. Zvieratá na to nie sú zvyknuté alebo včas pripravené, čo im spôsobuje rôzne ujmy, počnúc triaškou, bojazlivosťou, rôzne zvukové prejavy (vokalizácia), mňaučanie, štekot, až po hnačky a zvracanie. Prešľachtené zvieratá majú dokonca tendenciu dostať epileptický záchvat.

Stretli ste sa v praxi s prípadmi, ktoré súvisia s touto problematikou?

Minulý rok som mal sučku nemeckého ovčiaka, ktorá počas silvestrovskej noci nevedela, kde sa má schovať. Preto hľadala rôzne únikové trasy z dvora, a keďže nikde nenašla ani len dierku v plote, rozhodla sa, že to skúsi skrz železnú bráničku. Prepchala cez ňu hlavu a predné nohy, ale hrudník ju už ďalej nepustil, čiže ostala zakliesnená a tam už bola potrebná moja intervencia.

Pomerne často sa stáva, že na Nový rok mi volajú ľudia. Našli strateného psa, ktorý však má čip, vďaka ktorému sa dá ľahko dopátrať k ustarosteným majiteľom. Mal som prípad, keď mi doniesli jazvečíka zo susednej obce. Zhodou okolností som toho jazvečíka poznal, pretože ho zvyknem očkovať. Po skontrolovaní čipu sme zistili meno majiteľa a aj jeho telefónne číslo.

Zdvihol mi pán v dôchodkovom veku, a keď som mu povedal, o čo ide, vynadal mi. Vraj načo som ho vozil do ambulancie, že pes veľmi dobre vie, odkiaľ odišiel a vždy sa vráti. Podotýkam, pes bol vzdialený asi päť kilometrov od domu, kde býva, a túlal sa po krajnici frekventovanej hlavnej cesty. Psíka sme vrátili a namiesto vďaky sme dostali len nepekný pohľad.