Pri slávení Veľkej noci na Slovensku dnes nie sú najdôležitejšie náboženské a duchovné prvky, ale spoločenský kontakt a rodinné stretnutia. Vychádza to z pripravovanej štúdie etnologičky Kataríny Popelkovej z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV).
Popelková sa opiera o výsledky online prieskumu, ktorý uskutočnila v apríli 2020 – v období prvej vlny pandémie ochorenia Covid-19. Ako ďalej v tlačovej správe informovala Katarína Gáliková zo SAV, v roku 2020 pandémia zásadným spôsobom zmenila charakter veľkonočných sviatkov, ktoré museli Slováci prežiť v uzavretom priestore svojich domovov.
„V rodinách vznikali nové individuálne spôsoby osláv, tradičné pondelkové obchôdzky spojené so šibačkou či polievaním žien a dievčat vystriedalo sledovanie televízie, čítanie či hranie spoločenských hier. Niektorí ľudia tento čas využili aj na prácu či štúdium,“ uviedla Popelková.
Zároveň poukázala aj na rozmanitosť spôsobov, ako sa ľudia počas obdobia Veľkej noci v roku 2020 spájali – dôležitú úlohu zohrali moderné technológie. „Digitálna komunikácia priniesla nové podoby veľkonočných zvykov, napr. virtuálne šibanie a oblievanie starých mám ich vnukni alebo posielanie obrázkov detských kresieb a ručných prác elektronickou poštou namiesto veľkonočných vinšov,“ informovala etnologička. Aj napriek tomu, že technika umožnila videorozhovory na diaľku, podľa etnologičky nedokázala nahradiť osobný kontakt s blízkymi, spoločné prípravy a oslavy v skupinách príbuzných alebo priateľov.
Novinkou v náboženskej sviatkovej praxi bola možnosť zúčastňovať sa na online prenosoch náboženských rituálov. „Kresťania ju pružne zapracovali do priebehu sviatočných dní, uvítali aj ušetrenie času obvykle stráveného cestovaním do kostola. Bez možnosti kontaktu s ostatnými veriacimi, napríklad stretnutiami pri kostole počas požehnávaní veľkonočných jedál, však často nedokázali nastoliť obvyklú, celistvú atmosféru prežívania svatku,“ tvrdí Popelková.
Ako ďalej informovala, respondenti počas sledovania prenosov veľkonočných obradov priznávali prázdnotu a osamelosť. „Bez kontaktu s komunitou sa cítili sami, dokonca mali pocit, akoby Veľká noc ani nebola. Dôvodom je skutočnosť, že náboženské komunitné vzťahy mnohí ľudia na Slovensku vnímajú rovnako ako vzťahy založené na rodinných zväzkoch a sviatok vítajú ako príležitosť na živý spoločenský kontakt,“ vysvetlila etnologička.
