Dnes kremácie predstavujú asi tri štvrtiny rozlúčok s nebohými na Slovensku. Spaľovanie tiel zosnulých výrazne prekonalo počty tradičných pohrebov a zdá sa, že tento trend sa stále posilňuje. Pred niekoľkými desaťročiami však situácia vyzerala úplne inak. Kremácie boli skôr okrajovou záležitosťou, čo sčasti súviselo s tým, že katolícka cirkev ich zákaz zrušila až v roku 1963.
Prvé krematórium na Slovensku uviedli do prevádzky v roku 1968. Krematórium v Bratislave je oceňovanou architektonickou pamiatkou architekta Ferdinanda Milučkého a miestom, kde sa každoročne vykoná niekoľko tisícok kremácií.
Práve toto miesto sme si vybrali za cieľ našej návštevy. Ing. Robert Kováč, MBA, riaditeľ organizácie Marianum, ktorá krematórium spravuje, nás previedol týmto výnimočným priestorom. Názorne nám ukázal, ako proces kremácie prebieha – od prevzatia zosnulého až po odovzdanie urny pozostalým.
Aké opatrenia bránia tomu, aby došlo k zámene popolu rôznych zosnulých? Koľko trvá spálenie tela? Aký materiál môže po kremácii zostať v peci a čo sa s ním robí? Čo sa stane s urnou, ktorú si nikto nevyzdvihne? Tieto a mnoho ďalších otázok nám pán Kováč dopodrobna zodpovedal.
Ako vyzerá celý proces kremácie od chvíle, keď zosnulého prevezmete, až po odovzdanie urny pozostalým?
Prevzatie zosnulého v rakve sa vykoná na základe objednávky pohrebnej služby a kontroly údajov v sprievodnej dokumentácii – potvrdenie o prehliadke mŕtveho tela vystavené lekárom, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho tela a označenie na rakve.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneĽudské pozostatky ostávajú až do času spopolnenia uložené v chladiacom zariadení. Ak je súčasťou objednávky kremácie aj úprava zosnulého, tá sa vykoná pred pohrebným obradom s cieľom zabezpečiť dôstojnú poslednú rozlúčku.

Po ukončení pohrebného obradu nasleduje príprava zosnulého na kremáciu, ktorá sa spravidla vykonáva v deň pohrebu. Po spopolnení sa popol uloží do urny, ktorá sa následne umiestni do skladu urien. Odtiaľ si ju môže vyzdvihnúť objednávateľ pohrebu.
Aké údaje a dokumenty kontrolujete pri prijatí zosnulého a kto nesie zodpovednosť za overenie jeho totožnosti?
Zodpovednosť za správne označenie zosnulého pri preprave a odovzdanie príslušnej sprievodnej dokumentácie má pohrebná služba, ktorá zosnulého prepravuje. Zodpovednosťou krematória je kontrola overenia totožnosti zosnulého pri jeho prevzatí na základe údajov v sprievodnej dokumentácii.
Sprievodnú dokumentáciu tvorí potvrdenie o prehliadke mŕtveho tela vystavené lekárom, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho tela (v prípade prevzatia zosnulého zo zahraničia je sprievodným dokumentom Pas pre mŕtvolu), objednávka od pohrebnej služby a označenie na rakve.

Ako chránite identitu zosnulého počas jednotlivých krokov kremácie? Aké poistky zabraňujú tomu, aby došlo k zámene?
Ochrana identity zosnulého a predchádzanie jeho zámene sú zabezpečené systémom jednoznačného označovania a kontroly počas jednotlivých krokov kremácie.
Už pri prevzatí zosnulého do krematória sa mu pridelí jedinečné poradové číslo kremácie, ktoré sa následne uvedie aj do sprievodnej dokumentácie. Toto tlačivo sa následne pripevní k rakve spolu s kovovým štítkom, na ktorom je uvedené rovnaké kremačné číslo.
Po smútočnom obrade sa toto číslo vyznačí aj na veku rakvy. Rovnaké číslo je vygravírované aj na urne, čím sa zabezpečuje jednoznačná nadväznosť medzi identitou zosnulého, dokumentáciou a urnou s popolom. Ďalším kontrolným prvkom je kamerový systém, ktorý zaznamenáva jednotlivé fázy procesu od prijatia zosnulého až po samotnú kremáciu.
Čo všetko môže zostať v rakve a ktoré predmety musia pracovníci pred kremáciou odstrániť?
Pozostalí môžu do rakvy vložiť drobné osobné predmety, ktoré mali pre zosnulého osobitný význam. Zároveň však musia byť vhodné na uloženie do rakvy. Pri ich výbere tak treba rešpektovať bezpečnostné pravidlá a technologické požiadavky kremácie.
Do rakvy sa nesmú ukladať predmety s výbušnými vlastnosťami, strelivo, alkohol a iné predmety, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť pracovníkov alebo narušiť priebeh kremácie.

Kremuje sa zosnulý vždy spolu s rakvou? Z akých materiálov sa rakvy vyrábajú?
Kremácia sa vykonáva vždy spolu s rakvou, v ktorej je zosnulý uložený. Rakva musí spĺňať stanovené požiadavky na bezpečnosť a vhodnosť na kremáciu. Na výrobu kremačných rakiev sa používajú materiály, ktoré sú vhodné na tento účel, najmä drevo, drevotrieskové materiály alebo tvrdený papierový kartón.
Výber materiálu a povrchová úprava rakvy sú dôležité nielen z hľadiska samotného priebehu kremácie, ale aj z pohľadu prevádzky a životnosti kremačnej pece. Používanie nadmerne lakovaných rakiev alebo rakiev s vysokým obsahom lepidiel môže nepriaznivo vplývať na stav žiaruvzdorného vnútra pece (šamot).
Nevhodné materiály a povrchové úpravy môžu prispievať k jej rýchlejšiemu opotrebovaniu, a tým zvyšovať nároky na údržbu a opravy zariadenia.
Ako dlho kremácia približne trvá a od čoho závisí jej priebeh? Môžete proces opísať vecne a bez technických či citlivých detailov?
Samotná kremácia trvá v priemere približne 60 minút, pričom jej dĺžka závisí najmä od telesnej hmotnosti zosnulého a ďalších faktorov ovplyvňujúcich priebeh spopolnenia.
V praxi sa môžu vyskytnúť aj prípady, keď kremácia trvá dlhšie, než by sa vzhľadom na telesnú hmotnosť zosnulého očakávalo. Pri zosnulých, ktorí počas života podstúpili onkologickú liečbu vrátane chemoterapie, môžu pracovníci podľa svojich skúseností pozorovať dlhší priebeh kremácie.

Mnohí ľudia si pod slovom popol predstavujú jemný prášok podobný popolu z dreva. Čo v skutočnosti tvorí obsah urny a akou úpravou prejde pred odovzdaním pozostalým?
Kremačný popol tvoria ľudské kosti, ktoré sa po spopolnení tela mechanicky spracujú na jemný prach. Samotná kremácia prebieha pri vysokých teplotách, spravidla približne od 850 do 1 100 °C. Za týchto podmienok popol z drevenej rakvy úplne vyhorí a po spopolnení tak v urne zostáva len upravený kostný materiál.
Ako zabezpečujete, aby sa ostatky jednotlivých zosnulých nepomiešali? Čistí sa kremačná pec po každej kremácii?
Kremačné pece sú technologicky navrhnuté na jednu rakvu. Spopolnenie je teda vždy vykonávané po jednej rakve. K premiešaniu kremačných zvyškov jednotlivých zosnulých nemôže dôjsť, pretože ďalšia rakva sa do pece vkladá až po úplnom vyhrabaní kostných zvyškov po predchádzajúcej kremácii a po ich presunutí do zariadenia na následnú mechanickú úpravu na jemný popol.

Čo sa po kremácii stane s kovovými časťami rakvy, zubnými náhradami, umelými kĺbmi či inými implantátmi? Komu patria a môže ich krematórium recyklovať?
Po ukončení kremácie sa kovové časti, ktoré zostanú po spopolnení, starostlivo vytriedia, a to pomocou magnetu alebo ručne pracovníkmi krematória. Vytriedené kovy sa následne ukladajú do určených zberných nádob a odovzdávajú sa špecializovanej recyklačnej spoločnosti.
Ako prebieha označenie, uloženie a následné odovzdanie urny? Kto ju môže prevziať a aké doklady pri tom potrebuje?
Po ukončení kremácie sa popol uloží do úradnej plastovej urny, ktorá je označená poradovým kremačným číslom. Súčasťou obsahu urny je aj kovový štítok s rovnakým číslom, ktorý slúži na zabezpečenie jednoznačnej identifikácie. Po naplnení urny pracovníci krematória urnu hermeticky uzavrú a označia papierovým štítkom.

Ten obsahuje rovnaké kremačné číslo, aké je uvedené na urne, ako aj identifikačné údaje zosnulého: meno a priezvisko, adresu, dátum narodenia, dátum úmrtia a dátum pohrebu. Urna je následne uložená v sklade urien, kde čaká na prevzatie oprávnenou osobou. Prevziať urnu môže iba objednávateľ pohrebu alebo poverená pohrebná služba, prípadne iná, úradne splnomocnená osoba.
Čo sa stane s urnou, ktorú si nikto nevyzdvihne? Ako dlho ju uchovávate a kam sa dostane po uplynutí tejto lehoty?
Ak si objednávateľ pohrebu urnu nevyzdvihne, krematórium ju uchováva v súlade so zákonom o pohrebníctve. Po uplynutí zákonom stanovenej 12-mesačnej lehoty je objednávateľ písomne vyzvaný na jej prevzatie. Od doručenia výzvy plynie následne 30 dní na vyzdvihnutie urny.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneAk si objednávateľ urnu neprevezme ani v tejto lehote, urna môže byť v súlade s platnými právnymi predpismi uložená do spoločného pohrebiska formou vsypu. O tomto úkone sa vyhotovuje zápisnica, ktorá dokumentuje jeho vykonanie.

V krematóriu však k tejto otázke pristupujeme aj s ohľadom na pietny charakter celého procesu a citlivý prístup k pozostalým. Hoci zákonná lehota na uchovávanie urien je 12 mesiacov od pohrebu, v praxi ich uchovávame podstatne dlhšie, spravidla približne štyri roky, kým pristúpime k vsypu do spoločného pohrebiska.
Koľko kremácií vykoná bratislavské krematórium za rok a koľko urien zostáva neprevzatých? Zmenili sa tieto počty v posledných rokoch?
V roku 2025 sme vykonali 3 132 kremácií, z toho bolo 2 205 s obradom a 927 bez obradu. V prvom polroku 2026 máme vykonaných 1 722 kremácií, z toho 1 195 s obradom a 527 bez obradu. Minulý rok zostalo v našom krematóriu neprevzatých sedem urien.
Viac záberov z bratislavského krematória nájdeš v našej galérii:
Ilustračná fotografia | Autor: EMEFKA




















