Najobľúbenejší seriál TV JOJ sa vracia na obrazovky so svojím druhým pokračovaním už dnes o 20:40. Druhá séria bude plná noviniek, ako napríklad vyšší počet častí, ktorých bude z pôvodných desať až dvanásť, či nové tváre, medzi ktoré patrí napríklad brat Jana Bendiga Marsell Bendig.
Herci sa okrem iného museli popasovať aj s východniarčinou a priestor teraz dostanú okrem samotnej Ivety aj iné postavy. Dej sa bude tiež točiť okolo jej mamy, otca či jej priateľa Števa. A práve jeho, teda herca Michala Kinika, sme vyspovedali v krátkom rozhovore, ktorý si môžeš prečítať v riadkoch nižšie.
Ako hodnotíš prvú sériu oproti druhej? Ktorá sa ti natáčala lepšie a máš na ňu lepšie spomienky?
Prvú sériu sme natáčali v lete a nemal som vtedy toho na pleciach naložené až toľko ako pri druhej sérii, takže moje spomienky na ňu sú aj vďaka časovému odstupu dostatočne zromantizované. Paralelne s natáčaním som vtedy písal svoju diplomovú prácu, na ktorej mi dosť záležalo, a hovoril som si vtedy, že by bolo super, ak by som sa vedel sústrediť naozaj iba na jednu vec.
V danom čase to však nebolo možné, čo vtedy neprekážalo, pretože objem práce naozaj nebol až taký kritický. Povedal by som, že najťažší deň pri natáčaní prvej série bol bežným dňom pri dvojke. Druhú sériu sme točili na jeseň, takže pri exteriéroch už bolo niekedy dosť chladno.
Mal som však už úspešne ukončené štúdium, a tak ma aspoň hrial pocit splneného sna, že sa konečne môžem plnohodnotne sústrediť na svoju prácu. Bol to pocit príjemnej ľahkosti.
Stotožňuješ sa v osobnom živote so Števom? Akým partnerom si ty?
Je to ťažká otázka, pretože prácou herca je stvárňovať rozličné charaktery, preto je to skôr o tom, ako sa s postavou herec popasuje, a menej o tom, či sa v postave vidí. Ak má herec hrať hlupáka, nemusí byť nevyhnutne hlúpy. Najdôležitejšie je, či ma daná postava baví, nadchýna, vzrušuje, či vo mne prebúdza oheň, alebo ma jej konanie a správanie skôr necháva chladným.
Hrať Števa ma naozaj veľmi baví. Je to jednoducho zamilovaný mladý chlapec. Pri inom žánri by to, pravdepodobne, herecky nebolo až také šťavnaté, no pri komédii tento typ zamilovaných postáv ponúka zaujímavé možnosti. Príkladom sú situácie, pri ktorých je Števo žiarlivý a odletí za Ivetou len tak na Rodos, to sú pre herca veľmi vďačné momenty a táto postava ich ponúka neúrekom.
Pri príprave postavy sa snažím pracovať s odstupom, ktorého interval postupne znižujem, až sa ho následne pri ostrej snažím limitovať úplne. Niekedy sa to podarí viac, niekedy menej, a pri filme to navyše celé väčšinou netrvá dlhšie ako pár minút. Pri divadle je to iné, akt stotožnenia trvá niekedy aj dlhšie ako hodinu, a to sa už vieme baviť o akomsi očistnom zážitku.
Divadlo je ako víno, film ako absint. Z hereckej perspektívy… ale to nebola vaša otázka. (smiech) Ako partner som komplikovaný, no verím, že aj so skvelými atribútmi. Niekedy ma moje názory a temperamentný prejav dostávajú do problémov, ale balansujem to pokojom v domácnosti.
Nemal si pri natáčaní problém s východniarčinou? Nepreniesol sa ti prízvuk aj do bežného života mimo natáčania?
Je dôležité spomenúť, že nie je východ ako východ, podobne ako Afrika nie je len Afrikou. Ja pochádzam zo Spiša, Trebišov patrí do regiónu Zemplín. Neviem, či sa dá hovoriť o východniarčine ako o jednotnom jazyku, pretože jazyk každého regiónu sa vyznačuje vlastnými špecifikami. Navyše môj pôvod je rusínsky, čo je zasa o niečom inom.
Jazyk, ktorým v seriáli rozpráva Števo, by som radil skôr pod Smižany ako Trebišov. Ako herec však musím byť pravdivý a zrozumiteľný, čiže musím aj ja rozumieť tomu, čo hovorím, preto som si vytvoril vlastnú formu „východniarčiny“, aby som jej najmä ja rozumel a stotožnil sa s ňou. Porozumenie je následne nákazlivé.
Situácia je dôležitejšia ako replika. Ani v živote sa nedržím jedného jazyka. Som Rusín žijúci na východnom Slovensku, pôsobiaci v Bratislave, hovorím plynule po anglicky a po španielsky. V mojej hlave sa teda každodenne odohráva jeden veľký cudzojazyčný bál. Prízvuk z Ivety je len ďalší príjemný návštevník.
Prezradíš nám nejakú príchodu z natáčania, na ktorú budeš stále spomínať?
Napadá mi jedna zaujímavá. Nesúvisí až tak s natáčaním, je to skôr taký moment, na ktorý nikdy nezabudnem. Točili sme vtedy záver prvej série Ivety ešte na ostrove Rodos. Išlo o päť dní natáčania, z ktorých iba jeden pripadal mne, a šlo o scénu, ktorá mala obsahovať vychádzajúce slnko, preto sme začínali už o pol šiestej ráno.
O deviatej hodine sme už mali scénu hotovú, čo pre mňa znamenalo koniec celého natáčania. O desiatej som mal následne cez videohovor absolvovať obhajobu spomínanej diplomovej práce. Obhajobu som úspešne zvládol a v momente, ako som zaklapol laptop a uvidel som slnkom zaliate more, tak som si uvedomil, že krajší záver celého štúdia vlastne ani nebol možný. Pokoj, ktorý sa vo mne v tom momente rozlial, nemožno opísať.
Prečo by si v nedeľu mali diváci zapnúť práve Ivetu a nie konkurenčné programy? V čom je Iveta iná oproti ostatným seriálom?
Iveta je naozaj výnimočný projekt. Jeho výnimočnosť sa opiera o skvele napísaný scenár Petra Kolečka a o vynikajúcu réžiu Jána Hřebejka, ktorý celý seriál naozaj umne obsadil. Hlavnú hrdinku stvárňuje neherečka, ktorá ale svojím prirodzeným nadaním prevyšuje aj mnoho profesionálnych herečiek. Alžbeta je skutočne zjav a už len jej energia robí z Ivety niečo extra.
Nevidel som ešte v slovenskej televíznej tvorbe prípad, keď by hlavná postava tak splývala s jej predstaviteľkou. Tým smerujem k tomu, že si neviem predstaviť, že by Ivetu hral niekto iný ako Alžbeta Ferencová. Na Slovensku momentálne taká herečka neexistuje a už to je svojím spôsobom dostatočne špeciálne na to, aby to seriál Iveta odlíšilo od zvyšku repertoáru slovenskej obrazovky.
Prvú časť druhého pokračovania seriálu Iveta si môžeš pozrieť už dnes o 20:40 na TV JOJ!
