V digitálnej dobe sa informácie šíria rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Spolu s nimi však aj dezinformácie, hoaxy a konšpiračné teórie. Niektoré sú na prvý pohľad absurdné, iné sa tvária ako seriózne správy. A práve tie druhé môžu byť nebezpečné. Ovplyvňujú verejnú mienku, šíria strach a môžu mať vplyv na zdravie, politiku aj medziľudské vzťahy.
Existuje však niekoľko praktických spôsobov, ako overiť, či je informácia dôveryhodná.
1. Zdroj je základ
Prvým krokom je vždy overiť, odkiaľ správa pochádza. Dôveryhodné médiá uvádzajú autora, dátum a často aj odkazy na ďalšie relevantné zdroje. Weby, ktoré nemajú kontakt, redakciu ani transparentnú doménu, sú podozrivé. Ak článok znie senzačne, no nikde inde sa o tom nepíše, pravdepodobne ide o hoax.
2. Emócie namiesto faktov
Konšpiračné a zavádzajúce správy často cielia na emócie. Používajú slová ako „šokujúce“, „utajované“, „mainstream nechce, aby si to vedel“. Namiesto dát a faktov sa spoliehajú na vyvolanie hnevu, strachu alebo pocitu ohrozenia. Seriózna správa má pokojný tón a ponúka kontext.
3. Overenie cez fact-checking
Existujú špecializované weby a platformy, ktoré sa venujú overovaniu faktov. Na Slovensku sú to napríklad Demagog.sk alebo Hoaxy a podvody – Polícia SR. Medzinárodne napríklad Snopes.com, AFP Fact Check či Reuters Fact Check. Ak sa objaví kontroverzná alebo neuveriteľná informácia, stačí ju do vyhľadávača vložiť spolu s výrazom „hoax“ alebo „fake“.
4. Pozor na manipulované obrázky a videá
Moderné technológie umožňujú vytvárať falošné videá (deepfakes), upravovať fotografie a vyrábať fiktívne screenshoty. Ak sa niečo zdá príliš extrémne alebo šokujúce, obrázok sa dá overiť napríklad cez Google Images alebo TinEye, ktoré umožňujú spätné vyhľadanie pôvodu fotky.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
