5. Nepodceňovať dátum a kontext
Neraz sa stáva, že pravdivá správa je vytrhnutá z kontextu alebo opäť šírená po rokoch, keď už stratila zmysel. Napríklad fotografia z nepokojov spred desiatich rokov môže byť vydávaná za aktuálnu udalosť. Aj pri reálnych informáciách je preto dôležité sledovať dátum publikácie a geografickú lokalitu.
6. Spochybňovanie autorít ako štandardná taktika
Konšpiračné weby často spochybňujú vedecké inštitúcie, zdravotnícke autority alebo akademikov. Tvrdia, že „pravda je utajovaná“, „farmaceutické firmy klamú“ alebo že „médiá sú kúpené“. Hoci zdravá miera kritiky je dôležitá, plošné odmietanie odborných zdrojov bez dôkazov je typickým znakom manipulácie.
7. Opakovanie neznamená pravdu
Algoritmy sociálnych sietí zvyšujú viditeľnosť obsahu, ktorý vzbudzuje silné reakcie. Často sa preto stáva, že nezmysly sa dostanú do „bublín“ a vytvárajú dojem, že ide o všeobecne známy fakt. Realita však môže byť presne opačná. Ani hoax, ktorý sa opakuje dookola, nezíska automaticky punc dôveryhodnosti.
8. Citovanie „neznámych expertov“
Veľa nepravdivých správ cituje vymyslených alebo neoveriteľných odborníkov, prípadne používajú frázy ako „vedci tvrdia“, „štúdie ukazujú“ bez toho, aby uviedli konkrétny názov štúdie alebo autora. Seriózna informácia ponúka presné mená, inštitúcie a dátumy.
