Orientovať sa v krajine, kde ti je vrátane písma cudzie úplne všetko, môže byť poriadne stresujúce. Šťastie však praje pripraveným, a ty? Ty budeš jednoznačne jedným z nich. Ak sa v blízkej (alebo ďalekej, takéto veci sa nemenia) budúcnosti chystáš do Južnej Kórey, zbystri pozornosť.

Pripravili sme pre teba detailný a polopatistický návod, ako sa orientovať v jej hlavnom meste, keď ti ako turistovi v strese zo všetkého nového nenapadnú úplne očividné veci (napríklad stlačiť tlačidlo v autobuse). Poďme na to.

1. Verejná doprava

Každá stanica metra disponuje automatom na jednorazové lístky, praktickejšie je ale zaobstarať si T-Money kartu. Kúpiť sa dá v každej nonstopke (7-Eleven, CU, GS25 a ďalšie) a karta sama osebe stojí 2500 wonov, teda zhruba dve eurá. Pri pokladni si na ňu následne dobiješ kredit vo výške podľa vlastného uváženia (dobíjať sa dá len v hotovosti) a funguje ako obdoba našej električenky.

Metro

Soulské metro pozostáva z 23 troch liniek, čo na prvý pohľad vyzerá značne chaoticky a desivo. Napriek tomu sa v ňom dá pomerne ľahko orientovať, aj keď neovládaš kórejčinu. Obrázkové cedule ťa navedú k výťahu či toaletám, farebné pásy na stenách k príslušným linkám a šípky k jednotlivým východom, ktorých na väčších staniciach môže byť ozaj požehnane (taká Seoul Station ich má šestnásť).

Prepravu (nielen) metrom ti uľahčia aplikácie ako Naver mapy či KakaoMetro – stačí do nich nahodiť východiskový bod, finálnu destináciu a samy ti povedia, ktoré linky máš použiť či na akej stanici prestúpiť. Názvy jednotlivých staníc sú na stenách písané nielen v kórejčine, ale aj v ich romanizovanej verzii. Priamo počas jazdy ich vyhlasujú po kórejsky aj po anglicky, v prípade veľkých staníc aj po čínsky a po japonsky.

Ranná a poobedná špička sa (podobne ako v iných veľkomestách) aj v Soule vyznačuje módom à la sardinka. Pokiaľ nenastupuješ na prvej stanici, môže sa stať, že sa do metra nevojdeš a budeš musieť počkať na ďalšie. Ak nemáš naponáhlo, v týchto časoch je lepšie sa metru vyhnúť.

Autobusy

Ďalšou alternatívou mestskej hromadnej dopravy sú autobusy. Nastupuje sa prednými dverami, vystupuje zadnými. Pri nástupe aj výstupe je nutné „odpípnuť“ si T-Money kartičku, na základe čoho sa vypočíta výška cestovného.

Všetky zastávky sú na znamenie, čo v preklade do reči turistu znamená – pokiaľ nestlačíš tlačidlo, autobus nezastaví… a ty tam budeš stáť ako patrt s odpípnutou kartičkou, až dokiaľ si ťa nevšimne šofér a z dobrej vôle ťa nevyklopí na najbližšej zástavke. Príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami.

Taxíky

Miestne taxíky sa podľa farieb rozdeľujú na oranžové, strieborné a tie, do ktorých nechceš nastúpiť, lebo ťa to bude stáť obličku (väčšinou čierne). Môžeš ich stopnúť na ulici zamávaním ruky. Na čelnom skle majú elektronickú tabuľku s nápisom 예약, čo ti je prd platné, lebo to nevieš prečítať. Znamená to „zarezervovaný“ a zaujíma ťa farba – ak je nápis zelený alebo biely, tak je taxík voľný, červená farba značí, že je obsadený.

Keďže žijeme v 21. storočí, taxík si možno privolať aj cez aplikáciu. Okrem KakaoTaxi tu fičí aj nám podstatne známejší Uber a funguje rovnako – platí sa cez aplikáciu. Treba brať do úvahy, že taxikári v Soule majú uzavretý stav, teda ich je len obmedzený počet. Zohnať taxík v piatok večer v centre mesta je prakticky nemožné a čakať naň môžeš aj vyše hodiny.