Poznáme to asi všetci. Tú odpornú bolesť a prázdnotu po rozchode. Človek, ktorého si ľúbil ti ublížil alebo to jednoducho prestalo fungovať a ty si opäť single. Je zaujímavé, ako ľudia podriaďujú svoj život práve láske. Môžeme mať všetko na svete, ale chýba nám pocit, že máme pri sebe niekoho, kto nás bude ľúbiť. A aj keby sme nemali nič, len problémy, s láskou by sme všetko ľahšie prekonali. Je veľmi ťažké zvyknúť si na to, že zrazu musíte toho druhého odstrániť zo svojho života a nasledujúce veci robíme takmer všetci, no takto si to vôbec neuľahčujeme…
Plač a analýza
Je dobré si poplakať a dostať to zo seba von. Máš nárok byť smutný, ale dookola rozoberať a analyzovať, čo sa stalo, fakt nemá cenu. Hlavne ženy vedia dlhé hodiny riešiť, že prečo povedal to a to, akým tónom to povedal a keď to chcel už dávno ukončiť, prečo urobil to a to. A prečo písal to a to a čo keď má niekoho iného. Rozobrať do detailu každú sekundu vášho života ti neprinesie úľavu. Akokoľvek to bolo, musíš prijať tento fakt a ešte ten, že ľudia zvyknú aj klamať a nie všetko je v skutočnosti tak, ako si si myslel/a.
Plač a spomienky
Doslovné týranie sa. Pozeráš si spoločné fotky, počúvaš vaše obľúbené piesne, čítaš si staré konverzácie, spomínaš na všetky výlety a pekné chvíle. Spávaš v jeho tričku, alebo s plyšákom od nej. Chodíš na miesta, kde by si ju/ho mohol stretnúť. Dokedy sa chceš takto ľutovať a trýzniť? Všetko preč! Nemáš 60 rokov, ale celý život pred sebou a aj keď to teraz nevidíš, ešte tých rozchodov pár prežiješ. Už sa zobuď!
Je mi super!
Sociálne siete, perfektný spôsob ako ukázať, ako sa človek cíti. Najprv nás všetkých zaspamuješ rôznymi citátmi o tom, ako láska bolí, ako si ľudia ubližujú, neskôr prichádza tématika karmy, lebo každému sa raz všetko vráti a potom citáty o tom, aký krásny je single život a ako ti vôbec nič nechýba. Pomedzi to pridávaš fotky z každej jednej akcie, aby to ten druhý videl. Ako ti je fajn, aký si spokojný a šťastný a hlavne krajší a v spoločnosti iných žien/ mužov. A aj keď si ťa ten druhý vymazal, určite to vidia jeho/jej kamaráti a tak, chtiac či nechtiac, vie o tom.
Plač a stalking
Už 4 hodiny nie je prihlásený, kde je? Išiel za nejakou inou? Pridala novú fotku, vyzerá šťastne. Dal zdieľať nejaký obrázok, narážal tým na mňa? Prečo mi nenapíše? Myslí vôbec na mňa? Si nonstop na telefóne a len striehneš. Pípne ti správa a tebe ide srdce vyskočiť z hrude. No od nej/neho sa správy nedočkáš. A potom si ťa zmaže. Ďalšia rana. Ako to mohol/mohla urobiť?! Ako si to dovoľuje len tak ťa zmazať? Ako keby si mu/jej ja niečo urobil/a! V konečnom dôsledku je to správne rozhodnutie. Zíde z očí, zíde z mysle. Keď prežiješ prvé dni, bude sa ti ľahšie žiť a dočkáš sa aj toho, že naňho/ na ňu vôbec ani nepomyslíš. Nie to ešte aby si riešil kde a s kým je. (Alebo sliediš ďalej, cez iný profil.)
Vráť sa láska…
Úplné zhadzovanie a potupenie už beztak zničenej duše. Za chlapom a za autobusom sa nebehá…príde ďalší. Ani za ženou, ktorá ťa odkopla. Proste nie. Nech to bolí akokoľvek silno, potupa a hanba, keď si uvedomíš o čo si preboha prosil (!) bolí ešte viac. Nechaj ho/ju ísť a nezaťažuj ich výlevmi lásky, výčitiek, či vyhrážok, že si niečo urobíš. Karma im to všetko vráti, alebo aj nie. Na to sa spoliehať nemôžeš a ani by si nemal. Nepraj im nič zlé. Aj keď je to obyčajná bezcharakterná zlatokopka, či bezcitné hovädo. Ty sa z toho vyhrabeš a poučíš sa. Teda, dúfame, pretože láska je väčšinou slepá. Nabudúce si vyberieš múdrejšie.
Ublížené ego
Aha, takže on sa chodí baviť a ja mam doma plakať, hej? No počkaj. A už to ide, tu jeden pohárik, tu druhý, tam je fešák, tu tretí pohárik, tu si uňho doma, tu si nepamätáš ako sa volá a utekáš preč, lebo je 6 hodín ráno. Vrhneš sa do spoznávania nových ľudí, mobil ti pípa celý boží deň. Veď taká krásna a sama? Až kým ťa to jedného dňa neomrzí, lebo všetko sú to len také rýchlokvasené vzťahy, ak sa to, že sa s niekým párkrát stretneš a vyspíš dá aj nazvať vzťahom. Daj si čas a hlavne sa už daj dokopy! Tvoje okolie sa na teba už pozerá len cez prsty, keď opäť odchádzaš s iným/inou…
Nové ja!
Začnem chudnúť, začnem cvičiť, naberiem svaly. Zmením účes, kúpim si nové oblečenie. Budem na sebe makať, polhtím sa prácou, začnem robiť všetko na čo som doteraz nemal/a čas. V prvom rade to robíš preto, aby to ten druhý videl, aby videl to lepšie ,,ja“ a povedal si: ,,A sakra, nemal som ju nechať. Pozri, aký je teraz, možno to bola chyba.“ Presne o toto ide, zadosťučinenie..Na! A máš to. Ale zdanie občas klame, tu nie je dôležitý cieľ, ale tá cesta, po ktorej keď pôjdeš, začneš si konečne uvedomovať, že ho/ju už naspäť nechceš. Druhá šanca neexistuje, na čo ti je človek, ktorý ti už raz ublížil? Beztak to pri každej hádke vytiahneš, zbytočne by si silil to, čo nefunguje. Ak by to predsa fungovalo, nerozišli by ste sa. A možno na tej novej ceste, stretneš niekoho nového.
Čas
Áno, všetky otrepané rady z časopisov a zo života vravia, že čas vylieči všetky rany. Samozrejme, že ti chýba a ešte dlho bude, ale keď prežiješ prvý týždeň, tak dáš aj ten druhý. A začne ti chýbať menej a menej. Potom príde veľké vytriezvenie a uvidíš, aké sprostosti si za ten čas urobil a uvidíš aj to, že nebola až taká dokonalá ako si si myslel. Každý koniec je nový začiatok a vždy môžeš začať znova. Len sa prosím k nemu/ k nej nevracaj. Nebuď vo vzťahu, ktorý nefunguje a keď ste sa rozišli raz, rozídete sa znova, niekedy aj dvadsaťkrát, kým si neuvedomíte, že to fakt nemá zmysel.
Titulná fotka: maxpixel.freegreatpicture.com
