Víkend má v našich hlavách výnimočné postavenie. Už od stredy si človek začína hovoriť, že tentoraz to bude iné. Žiadny stres, žiadne naháňanie, žiadne zbytočné povinnosti. Konečne si oddýchne, dospí, uprace si myseľ a možno aj byt. V piatok poobede sa navyše zdá, že je všetko možné. Dva voľné dni pôsobia ako obrovský priestor, do ktorého sa zmestí regenerácia, socializácia, poriadok, kultúra, šport aj chvíľa pre seba. Potom príde realita. A tá býva veľmi slovenská, veľmi známa a veľmi neúprosná.
Piatok večer vyzerá nádejne
Piatok má zvláštnu energiu. Človek zavrie notebook, odíde z práce alebo aspoň mentálne vypne a má pocit, že víkend sa práve oficiálne začal. V hlave si robí zoznam. V sobotu si pospí. Potom si dá dobré raňajky, pôjde na nákup, trochu uprace, možno si zacvičí a večer si konečne pozrie ten film, na ktorý už týždne nemal čas. Nedeľa bude pokojná, pomalá a ideálne trochu estetická. Toto všetko znie v piatok večer veľmi realisticky. Práve preto si to hovoríme stále znova.
Sobota ráno sa nezačína oddychom, ale chaosom
Človek chcel spať dlho, no zobudí sa buď príliš skoro, alebo príliš neskoro. Ak vstane skoro, býva zmätený a trochu nahnevaný, že nevyužil príležitosť na spánok. Ak vstane neskoro, dostaví sa výčitka, že zabil pol dňa. Ani jedna verzia nie je ideálna.
Potom príde prvé rozhodovanie. Dať si pokojné raňajky alebo sa rovno pustiť do niečoho užitočného. Väčšinou sa z toho stane kompromis, ktorý neprinesie ani oddych, ani výkon. Človek je v pyžame, pije kávu, pozerá do mobilu a zároveň má v hlave nepríjemný pocit, že by už mal niečo robiť.
Nákup zaberie viac života, než by mal
Jedna z najväčších víkendových ilúzií je predstava, že nákup je malá rýchla zastávka. Nie je. V sobotu sa z nákupu stáva pol dňa. Najprv treba spísať, čo chýba. Potom si spomenúť, čo človek minulý týždeň zabudol. Následne sa ide do obchodu, kde sú všetci ostatní ľudia na Slovensku, ktorí sa tiež rozhodli, že teraz je ideálny čas riešiť svoj život cez plný vozík.
Zrazu človek stojí v rade, tlačí sa pri zelenine, rozmýšľa nad cenou masla a bojuje o posledný voľný košík. Keď príde domov, necíti sa ako človek, ktorý má víkend. Cíti sa ako zásobovač menšej prevádzky.
Upratovanie sa tvári nenápadne, no zožerie celú sobotu
Po nákupe prichádza známa veta: už len trochu upracem. Práve toto „trochu“ býva najväčší klam víkendu. Začne sa jednou vecou. Umyť kuchyňu. Odložiť veci zo stoličky. Pretrieť kúpeľňu. Lenže potom si človek všimne ďalšie tri veci, ktoré by tiež bolo dobré spraviť, keď už je v tom.
A tak sa z malého upratovania stane generálne prehodnocovanie domácnosti. Zrazu sa perie, vysáva, triedi, utiera prach, menia obliečky a hľadá sa nabíjačka, ktorá sa stratila minulý pondelok. Sobota sa pomaly končí a oddych stále čaká niekde medzi mopom a košom na prádlo.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
