„Ja v tvojom veku.“ Obľúbená hláška tvojich rodičov, pri ktorej sa ti v sekunde zježia všetky chlpy na tele a ide ťa od jedu rozdrapiť. Dobre vidia, ako pri nej len naježene prekrúcaš očami, napriek tomu ju neváhajú opakovať, kedy to len ide.
Presne tejto hláške sme sa rozhodli trochu povenovať v našom dnešnom článku. Akí boli reálne naši rodičia v našom veku? To je otázka, ktorú sme si položili s naším šikovným ilustrátorom, a toto je výsledok.
1. 3 roky
Naháňačky na poli, schovávačky v lese, koláčiky z piesku a praky z halúzok, ktoré našli na zemi. Na také detstvo spomínajú tvoji rodičia a také detstvo moderné deti pravdepodobne nikdy nezažijú. V 21. storočí sa totiž krpci liahnu z vajca s mobilom v ruke… a vaši to nikdy nevedeli celkom vstrebať.
„Neskutočné,“ skonštatujú vždy, keď prechádzajú okolo batoľaťa, čo namiesto žrania hliny a cmúľania náhodných šutrov hrá nejakú hru na vlastnom tablete. Na vlastnom. Úprimne, nemáš im to za zlé. Naozaj je to trochu na hlavu.
2. 6 rokov
Ponocovanie tu bolo, je aj bude, no sám otec ti dá za pravdu, že za jeho éry to zase nebolo také terno. Internet? Nič. Telka? Nula bodov. Mobil schovaný pod paplónom, aby mama cez škáru pod dverami náhodou nevidela svetlo? Asi ťažko.
Písala sa polovica predchádzajúceho storočia a o takých veciach mohli decká len snívať. Pokiaľ chcel „natajňáša“ ostať hore po večierke (a riskovať úder papučou sprava aj zľava), mal len dve možnosti – pozerať z okna alebo pozerať do plafóna. Ani jedno neznelo práve lákavo.
3. 10 rokov
Čerstvých desať a novoobjavená potreba rebelovať voči systému, hoci si si ešte nebola celkom istá, čo je ten systém vlastne zač. „Chcem ružové vlasy!“ prišla si za mamou v jedno pokojné popoludnie a ju, chúďa, takmer vykotilo z kresla. „Chcem očnú linku! Všetky baby v triede ju majú!“ dovalila si sa za ňou o týždeň neskôr. Nebola práve nadšená.
„Aká utešená mladá dáma,“ hovorili o nej, keď oslávila prvé dvojciferné narodeniny. Po svete sa promenádovala v rozkošných ružových šatočkách, vlasy zapletené do dlhých vrkočov jej veselo poskakovali na pleciach a dávala si obrovský pozor, aby sa náhodou nezašpinila od blata. Totálny protiklad.
4. 18 rokov
Sladkých osemnásť. Neskutočne si sa na ne tešil. Konečne si budeš môcť kúpiť alkohol bez toho, aby ti pri pokladni sťahovalo polky. Konečne si budeš môcť zapáliť cigaretu a nemať stres, že ťa suseda, čo z balkóna 24/7 monitoruje dianie pod bytovkou, nabonzuje mame. Tak si si to predstavoval, ale napokon si aj tak len sedel za plejkom.
Tvoj otec má na tieto časy úplne iné spomienky. „Vojna zo mňa urobila chlapa,“ hrdo vyhlasuje muž, ktorý už tri mesiace odkladá opravu kvapkajúceho kohútika a výmenu blikajúcej žiarovky v kúpeľni, ale v poriadku. Nikto mu to neberie. Aspoň vie v prípade potreby vystreliť zo samopalu.
5. 20 rokov
„A kedy budú dajaké vnúčence?“ pýta sa ťa mama hádam už po miliónty raz, rovnakým tónom ako každý jeden predtým. Tónom hovorovo prezývaným „netlačím, ale už by sa patrilo“. Zhlboka si povzdychneš. Už fakt nevládzeš.
Chápeš, že ona v tvojom veku tlačila na svet tretie dieťa v poradí, ale doba sa zmenila. Mladí viac nežijú v štátnych bytoch, ktoré možno po desiatich rokoch odkúpiť za cent, plesnivý krajec chleba alebo horalku. Sú radi, že sú radi a majú na vlastné výdaje. Na nejaký čas jej teda bude musieť stačiť Benny.
