Tlačidlo na zatvorenie okna potvrdenia platby
Tvoje predplatné bolo aktivované
Streda 30.11.2022
sk
Ondrej, Andrej
cz
Ondřej

Ako vzniká všemohúce čaro detskej radosti? Psychológ prezradil, prečo sa bábätká milujú smiať

A dozvieš sa aj to, prečo sa miluješ smiať spolu s nimi.

Koľko zvukov na svete má väčšiu emočnú energiu než smiech malých detí? Ťažko povedať – možno veľa, možno ani jeden. Nech je odpoveď na túto otázku akákoľvek, oveľa relevantnejší môže byť práve dôvod, prečo bola táto otázka vôbec položená.

Okrem nás sa na podobnú otázku pokúšal nájsť odpoveď aj vedec Caspar Addyman, profesor na univerzite University of London a vedúci programu Goldsmiths InfantLab. Celý jeho pracovný deň v podstate spočíva v tom, že študuje detský smiech.

Shutterstock

Radostné začiatky

Spoločnou vlastnosťou všetkých bábätiek je fakt, že sa začínajú smiať dávno predtým, než sú schopné rozprávať. Prvý smiech sa u detí objavuje už vo veku okolo troch mesiacov, na prvé zmysluplné slová však musí byť bábä tri- až štyrikrát staršie.

V štúdii, ktorú viedol Addyman, však skúmal deti až do dvoch a pol roka – zbieral poznatky od ich rodičov a vyvodil z nich veľmi zaujímavé závery.

Shutterstock

Čaro prekvapenia

Addyman skúmal približne jeden a pol tisíca detí z vyše šesťdesiatich krajín a spomedzi mnohých potenciálnych sa mu potvrdila jedna teória.

Najväčším rozosmievacím podnetom pre malé deti je hra na schovávačku – a v skutočnosti sa pri nej ani netreba schovávať – stačí si zakryť tvár rukami. Malí neposedníci sú doslova ohúrení tým, keď sa spoza rúk opäť vynorí zmiznutá tvár.

Shutterstock

Platí to pre všetkých?

Podľa zozbieraných údajov vedca Caspara Addymana nie. Staršie batoľatá (vo veku nad 24 mesiacov) sa už nedajú len tak ľahko okabátiť. Skutočnosť, že tvár sa skrýva za rukami jej majiteľa, im bez hĺbkovejšieho uvažovania dôjde. Vo všeobecnosti totiž platí, že za prvé dva roky života sa priemerný ľudský jedinec naučí viac ako za všetky ostatné roky.

Napriek tomu, že dvoj- a trojročné deti svojho rozosmievača prekuknú skôr, než stihne spraviť kuk, aj tak im príde odhalenie skrytej tváre zábavné.

Shutterstock

Spolu nám to ide lepšie

Ďalším zistením výskumu projektu Goldsmiths InfantLab bol fakt, že deti sa smejú až osemnásobne viac, ak ich posadíte do skupiny dvoch alebo viacerých rovesníkov.

Pri pozeraní rozprávky v skupine sa dvoj- až štvorroční diváci rehotali oveľa hlasnejšie a dlhšie, napriek tomu, že deti, ktoré pozerali rozprávku samy, ju z hľadiska zábavnosti nakoniec ohodnotili približne rovnako.

Shutterstock

Čigli-čigli

A čo ak zlyhá odhalenie tváre? Čo ak sa krpec nerozosmeje? Vyskúšaj šteklenie. O šteklení sme nedávno vydali separátny článok, ktorý určite stojí za prečítanie, ak ťa zaujíma, prečo máme vyvinutý tento sprostý obranný mechanizmus, ktorý večne zneužíva tvoj partner alebo partnerka, keď ťa chce rozosmiať.

Uplatňuje sa nielen u dospelých, ale aj u detí. Addyman však odkazuje: „Šteklite len deti, ktoré poznáte a ktoré poznajú vás.“

Shutterstock

Zhrnutie

Tak aká je teda odpoveď na otázku:Ako vzniká všemohúce čaro detskej radosti? Jedným slovom – ľudia. Podľa psychológa a vedca Caspara Addymana ide o pozornosť dospelého a spojenie s mladým jedincom.

Dajte deťom lásku a rešpekt, nesprávajte sa infantilne a dostanete to, čo dozaista rozosmeje aj vás.


Tagy:

Ako hodnotíš tento článok?

Richard Bonde
Ako každé iné dieťa, so slzami v očiach. V sprievode hlasných výkrikov som v chladný februárový večer krátko po pol desiatej zhliadol umelé svetlá petržalskej nemocnice. Môj otec a jeho prísediaci svokor sa zhodli, že v plači je muzikalita – mali úplnú pravdu. Už o dva roky neskôr som kuchynskú linku v pravidelných intervaloch okrádal o varechy a rozbíjal s nimi vedrá z predsieňovej skrine, predstierajúc bytie súčasťou rockového koncertu so stovkami divákov okolo pódia.Tesne pred piatymi narodeninami som sa s radosťou ocitol na svojej prvej vyučovacej hodine – nebola to ani matematika, ani vlastiveda. Bola to hodina bicích nástrojov, mojich najobľúbenejších 20 minút v týždni. Ako obyvateľ trojizbového bytu však pre mňa akákoľvek domáca príprava neprichádzala do úvahy – pre uspokojenie susedov, rodičov a v absolútne poslednom rade aj mňa som začal chodiť na klavír. A sedem mesiacov na to aj do základnej školy na Benkovej ulici v Nitre – mojom takmer rodnom meste.Roky plynuli a s nimi pribúdalo vedomostí a skúseností, hlavne tých hudobných. Už koncom roku 2011, keď bol môj vek stále na prstoch ukázateľnou hodnotou, ma môj otec, učiteľ hudby, zatiahol do prvej kapely (s asi najmenej kreatívnym názvom tohto milénia – The Kapela), ktorá sa na školskej scéne neujala. Neváhal založiť druhú, v ktorej som opäť obsadil pozíciu klávesáka. Táto o niečo rockovejšia zostava nesúca trošičku kreatívnejší názov Wild People bola úspešnejšia a zanikla až v roku 2016.V živote mladého hudobníka nechýbali ani tie o niečo konvenčnejšie veci – výučba anglického jazyka, z ktorého som v predchádzajúcom roku získal jazykový diplom úrovne C1, informačné technológie, môj takmer denný skracovač voľného času a nepochybne aj zdravá dávka jazdy na bicykli.Roku 2013 som skončil na treťom mieste na prijímacích skúškach na osemročné štúdium v Gymnáziu na Golianovej ulici, opäť v bývalom centre Veľkej Moravy – v poslednej chvíli som však od tohto rozhodnutia ustúpil, no o tri roky neskôr som na rovnakú strednú školu presedlal tak či tak, ale na štúdium pätročné so zameraním na anglický jazyk.V súčasnosti sa snažím svoj život držať čo najbližšie k heslu „príjemné s užitočným”. Jedným z mojich koníčkov je a už oddávna bola verejná doprava – dnes pracujem ako webmaster a redaktor portálu imhd.sk, ktorý sa zameriava na informovanie cestujúcej verejnosti vo viac ako 20-tich mestách na Slovensku, a od jesene som tiež redaktorom najzábavnejšieho webového portálu na Slovensku – EMEFKA.Neodišiel som ani od svojej najväčšej lásky – hudby – ktorou sa, hlavne v tejto situácii, snažím živiť svoj sporiaci účet najlepšie, ako to len ide. Mojím hlavným hudobným projektom je skupina Follow hrajúca prevažne coververzie známych skladieb domácej aj zahraničnej tvorby.Popri práci som profesionálnym zlodejom otcovho auta, sem-tam mu ho vrátim, vždy však nablýskané a dotankované. A nezabúdajúc na to azda najmenej dôležité – maturitný ročník gymnázia. Od septembra sa chystám na Vysoké učení technické v Brne, kde chcem vyštudovať odbor Audioinžinierstvo, zvuková produkcia a nahrávanie na Fakulte elektrotechniky a komunikačných technológií.So svojou súčasnou životnou situáciou som nadmieru spokojný – pevne verím, že sa v tejto hudobno-informatickej vlne udržím čo najdlhšie. Neviem, čo ma čaká, ale stále chcem svet vnímať ako dieťa. Ako každé dieťa, s radosťou v očiach.
Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Trending
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné
    vyplniť

    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max
      15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné
      vyplniť

      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max
        5mb
        *dané pole je potrebné
        vyplniť