Kedy boli ľudia prvýkrát v Amerike?
Zatiaľ čo väčšina odborníkov súhlasí s tým, že ľudia migrovali na americké kontinenty posledných 25 000 rokov, skutočný dátum zostáva stále neznámy.
Po celé desaťročia sa najrozšírenejšia teória osídlenia Ameriky sústreďovala okolo teórie ľadového mosta Beringovho prielivu. Keď sa Zem začala otepľovať, odhalila pozemné mosty zo Sibíri do územia dnešnej Aljašky. Mnohí vedci verili, že ľudia, ktorí cestovali po pobreží pešo, sa usadili v oblasti Nového Mexika asi pred 13 500 rokmi a boli to úplne prví Američania.
Iné archeologické nálezy v celej Amerike ale tento populárny príbeh vyvracajú. Koncom 70. rokov 20. storočia archeológovia odkryli staroveké osídlenie v Monte Verde v južnom Čile, kde rádiokarbónové datovanie ukázalo, že lokalita bola stará 14 800 rokov. Je pozoruhodné, že na mieste sa nenašli žiadne hroty oštepov, takže staroveké národy, ktoré založili osadu Monte Verde, neboli tí istí migranti, ktorí sa nachádzali v Novom Mexiku.
Na archeologickom nálezisku Buttermilk Creek Complex severne od Austinu v Texase výskumníci našli 15 528 artefaktov, ktoré boli staré 15 500 rokov. Na severe Floridy našli archeológovia kel mastodonta s vyrezávanými ozdobami, ktorý boli starý viac ako 14 500 rokov. Jedna štúdia z Nového Mexika dokonca našla starodávnu ľudskú stopu, ktorá mohla byť staršia ako 23 000 rokov.
Dozvedia sa niekedy Američania, kto ako prvý objavil ich terajší domov?
Ako motýle monarchovia dokážu migrovať počas niekoľkých generácií?
Či už migrujú na západné, alebo východné pobrežie USA, motýľom monarchom trvá cesta z ich zimného domova v Mexiku a späť až päť generácií. Každý marec sa začne ich presun na sever do miest, ako je Texas, aby sa tu množili. Proces pokračuje počas teplejších mesiacov, keď sa každá generácia tohto druhu pohybuje ďalej na sever po pobreží – nakoniec sa dostane do severných štátov a južnej Kanady.
Analýzou izotopov uhlíka a vodíka na krídlach monarchov môžu vedci sledovať viacgeneračnú mapu, ktorá ukazuje migračný vzor predchádzajúcich generácií motýľa.
V štúdii zahŕňajúcich 17 rôznych štátov a dve kanadské provincie výskumníci zistili, že niektorým motýľom môže trvať až päť generácií, kým prejdú celou evolučnou cestou. Napriek vedeckému pokroku nedokáže veda vysvetliť záhadu, ako motýle vedia rok čo rok navštevovať tie isté miesta, napriek tomu, že tam nikdy predtým neboli.
Kto bol „opičí muž“ z Dillí?
V roku 2001 nepolapiteľný „opičí muž“ terorizoval chudobnejšie štvrte Dillí v Indii. Na svoje útoky uprednostňoval skoré ranné hodiny od polnoci do 4:00 hod. Niektorí svedkovia tvrdili, že mal kovové zuby a pazúry, zatiaľ čo iní tvrdili, že mal divoké, zelené a žiariace oči. Ďalšie svedectvá hovorili o tom, že jeho oči vyzerali ako červené plamene. Podľa niektorých správ mala šelma chlpatú čiernu kožu a na nohách mala mať dokonca obuté kolieskové korčule.
Polícia v Dillí nebola nikdy presvedčená, že toto stvorenie vôbec existovalo. Lekári, ktorí hodnotili stopy po uhryznutí na obetiach, potvrdili, že za nimi nestojí človek. „Monkey Man“ napadol viac ako 348 ľudí a je zodpovedný za najmenej tri úmrtia, čo vyvolalo hystériu v celom meste.
Nočnými ulicami pochodovali bdelí strážcovia, ktorí mali ako ochranu palice. Záhadný pôvod zvieraťa nebol nikdy vysvetlený, napriek tomu, že polícia v Dillí ponúkala odmenu 1000 dolárov každému, kto by mohol poskytnúť informácie.
Kto sa pokúsil spláchnuť 100 000 dolárov na záchode austrálskej televíznej stanice?
V roku 2011 vrátnik Chamindu Amarsinghe na toalete austrálskeho televízneho štúdia našiel množstvo austrálskych bankoviek v hodnote 50 a 100 dolárov. Amarsinghe sa spočiatku domnieval, že si z neho niekto robí žarty, ale neskôr si uvedomil, že peniaze sú pravé.
Onedlho na miesto dorazila polícia a inštalatér. Po vyhrabaní 100 000 dolárov z toalety začali úrady hľadať odpovede. Nikto sa však k nájdenej hotovosti neprihlásil. Hoci vyšetrovatelia nakoniec zatkli istého Emeralda Nguyena za to, že skryl hotovosť na toalete, obvinenia boli neskôr stiahnuté, keď vysvitlo, že bol opitý a na presné udalosti si nepamätal.
Za svoju čestnosť získal Amarsinghe odmenu neuveriteľných 80 000 dolárov. Táto správa ho zastihla práve v čase, keď získaval titul na IT škole na Novom Zélande a pracoval v reštaurácii rýchleho občerstvenia, aby dokázal vyžiť. Čestnosť sa mu v tomto prípade vyplatila. Na otázku, kto bol skutočným vlastníkom bankoviek, ale odpoveď dodnes nepoznáme.
