Medzi množstvom zverstiev, ktoré nacisti a ich kohorty napáchali, sa vyníma program Lebensborn. V rámci neho boli počaté a unesené státisíce detí za účelom zveľadenia ideálnej árijskej rasy. Zatiaľ čo metód na podporu takejto reprodukcie bolo viacero, jedna z najpodivnejších zahŕňala využitie tisícok mladých dobrovoľníčok povolaných plniť povinnosť voči krajine. Dobrovoľne (nútene) tak išli žiť a rodiť do špeciálnych zariadení určených na chov čistých ľudí. 

Po prvej svetovej vojne pôrodnosť v Nemecku klesla o 43 %. Dôvodom bol nielen mord 2 miliónov mladých nemeckých mužov, ale aj extrémna stigmatizácia ľudí s pankhartom. Najmä preto sa v tom čase vykonávalo cez 800 000 potratov ročne.

Kto by nechcel takéto privilégiá?

V snahe riešiť problém začala vláda dôrazne povzbudzovať ženy, ktoré vyhovovali profilu, aby sa zapojili a dali sa opeliť vhodným mužom. Angažovaným mladým dámam dokonca udeľovali medaily. Najvyššiu diamantovú dostala len jedna, ktorej sa podarilo porodiť 16 detí. Zlato bolo pre tie, ktoré mali aspoň sedem. Striebrom ovešali šesťnásobnú a bronzom päťnásobnú matku.

Okrem medaily im boli udelené nemalicherné privilégiá. Vždy dostali to najlepšie zo všetkého v rámci bývania, jedla, oblečenia či vzdelania pre deti. Žiadne čakanie v rade. Starí ľudia im museli uvoľniť miesto v autobuse. S týmito ženami zaobchádzali ako s kráľovnami.

Prísne požiadavky brilantného nápadu

V rámci všeobecných požiadaviek museli obaja rodičia, hodní čistého potomka, byť echt Nemci. Budúca matka bola ciachovaná za vhodnú požadovaným parametrom. Samozrejme, aby mohla mať uvedené tituly a privilégiá, museli všetky jej deti prežiť.

S myšlienkou použiť ženy ako chovný materiál pre vojakov SS prišiel Heinrich Himmler. Ideou bolo vhodne počaté deti po narodení odobrať a umiestniť do dobrých árijských rodín. Ďalším jeho uskutočneným nápadom bolo unášať malé deti národov rasovo cenných, posielať ich do nemeckých domovov a zvyšok zmasakrovať alebo zužitkovať na experimenty.