Divá žena
Tieto lesné bytosti s mimoriadne dlhými vlasmi a prsníkmi, ktoré si kvôli dĺžke prehadzovali cez plecia, boli postrachom všetkých čerstvých matiek. Ich hlavnou činnosťou bolo kradnutie novorodencov z kolísok. Namiesto nich podhadzovali do kolísok svoje vlastné, večne kričiace „podvržence“. Staré rozprávania spomínajú aj ich vášeň pre tanec, pri ktorom dokázali mladých mládencov v lese utancovať až k úplnej smrti.
Vlkolak
Nešťastný chlpáč vlkolak bol človek pod kliatbou, ktorý sa počas splnu menil na dravú šelmu, no od skutočného vlka sa líšil tým, že si aj po premene zachovával ľudské oči. Napádal dobytok aj ľudí a podľa archívnych detailov ho dedinčania spoznali aj v ľudskej podobe podľa zrasteného obočia, nadmerného ochlpenia dlaní alebo kúsku vlčej srsti ukrytej pod pažou, ktorú nebolo možné nijako oholiť. Stačilo, aby bol dáky nešťastník trocha viac chlpatý, a už bol monštrom.
Nelap / Upír
V slovenskom prostredí známy aj ako Nelap, bol mŕtvy, ktorý po pohrebe nenachádzal pokoj a vracal sa z hrobu dusiť svojich príbuzných a piť krv dobytka. Týmito prízrakmi sa stávali najmä čarodejníci alebo ľudia, ktorým cez rakvu preskočila mačka.
Archívne záznamy zo 17. storočia dokumentujú reálne prípady, keď dedinčania vykopávali telá, aby ich zneškodnili. Nelap podľa nich totižto v hrobe žral a mľaskal, čím privolával smrť na celú rodinu. O rôznych druhoch upírov a ľudskej viere v nich sme ti už dávnejšie priniesli veľký článok.
Kikimora
Kikimora bola drobná, rozstrapatená starena so slepačími nohami. Áno. Toto strašidlo obývalo tmavé kúty za pecou a zameriavalo sa najmä na poriadok v domácnosti. Ak bola gazdiná lenivá, Kikimora jej v noci zamotávala vlnu, búchala hrncami a strašila deti. Archívy dodávajú, že ak ju niekto počul v noci v kúte žalostne plakať, považovalo sa to za neklamné znamenie blížiaceho sa nešťastia, požiaru alebo smrti v dome. Veľmi zlovestné, hlavne ak to bola gazdiná, ktorá plakala.
Tento pestrý zoznam bytostí ukazuje, že slovenský folklór nebol len o tancoch a krojoch. Bol aj o hlboko zakorenenej úcte a strachu z neznámych síl. Dokumentárne záznamy z 18. a 19. storočia dokazujú, že tieto povery mali pre komunitu obrovský význam. Slúžili ako výchovný prostriedok, ochrana majetku alebo vysvetlenie tragédií. Každá bytosť mala svoje presné miesto v hierarchii strachu a rituály na ich odstránenie boli pre vtedajšieho človeka rovnako dôležité ako modlitba či práca na poli.
