Niektorí ľudia nad sviatkom Halloween ohŕňajú nos a vyhlasujú, že ide o „americký sviatok, ktorý sa u nás nemá čo oslavovať“, prípadne dokonca, že ide o „satanistický sviatok, ktorý oslavuje zlo a démonov“.
Nie je asi prekvapivé, že ani jedno z týchto tvrdení sa nezakladá na pravde. Je síce pravdou, že Halloween k nám dorazil práve zo Spojených štátov amerických, avšak jeho zrod treba hľadať inde. V tomto článku sa trochu pozrieme na to, kde sú vlastne jeho korene.
Počiatky v keltských tradíciách
Halloween sa oslavuje 31. októbra, teda v Predvečer sviatku všetkých svätých. Jeho názov je odvodený od označenia All Hallows‘ Eve, čo v preklade doslova znamená „predvečer všetkých svätých“. Halloween bol síce dlho kresťanský sviatok, ale v skutočnosti vychádzal z pohanských tradícií.
Konkrétne išlo o významný festival Samhain, ktorý oslavovali Kelti na Britských ostrovoch (v Írsku či Škótsku). Bola to oslava konca zberu úrody a pripomínanie si začiatku zimy, ktorá sa všeobecne spájala s temnotou, nehostinnosťou a nedostatkom.
Kelti verili, že v období Samhainu je mimoriadne tenká hranica medzi svetom ľudí a svetom bohov, démonov a duchov. Práve tieto nadprirodzené sily často vinili za problémy či neúrodu. Počas festivalu si tak zvykli nasadzovať masky rôznych podobných bytostí. Cieľom bolo držať si tým zlých duchov ďaleko od tela.
V Škótsku dokonca panoval zvyk, pri ktorom si mladí ľudia začiernili tváre sadzami a chodili od domu k domu s tým, že ak nebudú privítaní s úctou, tak dotyčnej rodine vykonajú nejakú malú neplechu. Recitovali pri tom verše či spievali piesne, za čo od domácich dostávali jedlo.
Verilo sa tiež, že počas Samhainu prichádzajú duše zosnulých opäť domov. Ich rodiny im tak často pripravili rôzne pokrmy a zapaľovali sviečky. Po celej krajine zároveň horeli vatry, ktoré mali mať ochranný účinok pred nečistými silami. Spájali sa s nimi aj rôzne rituály, nechýbalo tiež mnoho jedla a pitia.
V žiadnom prípade teda nešlo o „uctievanie Satana“, keďže starovekí Kelti žiadneho Satana ani poznať nemohli (ten sa objavuje až v kresťanstve). Nešlo ale ani o „velebenie zla“, bolo to práve naopak. Samhain a jeho tradície slúžili na to, aby sa ľudia vyhli nečistým a zlým silám a oslávili koniec úrodných mesiacov bohatou hostinou a veselením.
Nástup kresťanstva
Keď sa na Britské ostrovy dostalo kresťanstvo, jeho predstavitelia začali vytláčať pohanské rituály a tradície do úzadia. Ako v prípade viacerých iných sviatkov (napr. Vianoce), aj v tomto prípade si Samhain viac-menej privlastnili a premenovali ho na Sviatok všetkých svätých. 2. november bol zároveň vyhlásený za Pamiatku zosnulých. To sa stalo približne v roku 835 na popud pápeža Gregora IV.
Zaujímavé je, že katolícka cirkev vo viacerých prípadoch prevzala aj jednotlivé rituály, len im dala trochu iný význam. Rovnako sa zvykli páliť vatry či vítať duchovia zosnulých členov rodiny. Dodnes sa vo viacerých krajinách zachoval zvyk zapaľovať im na cintoríne sviečky.
Katolícke spôsoby slávenia Halloweenu sa neskôr dostali do konfliktu s protestantmi počas anglickej reformácie v 16. storočí. Tí tvrdili, že duše mŕtvych sa nemôžu vrátiť na Zem, ale že ide o zlé a nečisté démonické sily. Zachovali sa však tradície zapaľovania sviečok či vyzváňania kostolných zvonov na pamiatku mŕtvych blízkych.
Tekvice
Halloween sa dnes už akosi automaticky spája s vydlabanou tekvicou, do ktorej sa umiestni sviečka. Tieto tekvice sa v USA označujú ako Jack-o‘-lantern a viaže sa k nim istá írska povesť (a jej viaceré variácie). Tá rozpráva o prefíkanom farmárovi Jackovi, ktorý sa stavil s diablom, že ho porazí. Za odmenu si diabol nikdy nebude môcť vziať jeho dušu. Diabol súhlasil a Jack ho ľsťou dostal na strom, do ktorého vyrezal kríž. Satan tak nemohol zísť dolu.
Pekelník teda zahanbene sľúbil, že mu dušu nikdy nevezme. Keď ale Jack zomrel, brány mu odmietlo otvoriť aj nebo, bol teda odsúdený na večné blúdenie v temnotách. Aby to dokázal, diabol mu dal žeravý uhlík, ktorý Jack vložil do vydlabanej repy. Ňou si tak dodnes svieti na svojej večnej ceste.
Pravdou je, že tento príbeh je pomerne nový (pochádza z 19. storočia), hoci zvyk vydlabávať repu, tekvicu či inú zeleninu bol známejší už oveľa skôr. Podľa historikov sa s touto tradíciou začalo v Írsku a vykonávala sa počas Samhainu.
Ľudia do zeleniny vyrezávali desivé démonické tváre a podľa všetkého sa nimi mali chrániť pred zlými duchmi. Keď sa Samhainu chopilo kresťanstvo, prišlo s vysvetlením, že svietiace tekvice sú v skutočnosti spomienkou na duše v očistci.
Halloween v Amerike
Do Ameriky sa All Hallows‘ Eve dostal s prvými kolonistami z Anglicka. Jeho skutočný rozkvet sa ale začal koncom 18. a začiatkom 19. storočia. Za to, že sa Halloween stal jedným z hlavných sviatkov v Spojených štátoch, môžeme poďakovať írskym a škótskym emigrantom, ktorí tam dorazili v 19. storočí. Práve ich zvyky napokon prevzali všetci obyvatelia.
Medzi najznámejšie z nich patrí obliekanie sa do rôznych kostýmov, často strašidelných. Táto tradícia začala v 20. až 30. rokoch 20. storočia. Ľudia sa spočiatku obliekali do jednoduchších kostýmov, pričom tváre si zamazali sadzami.
Neskôr sa začali objavovať kostýmy všakovakých múmií, upírov, duchov, škriatkov a rôznych iných nadprirodzených bytostí. Aj Halloween však postupne podliehal tlakom komercie, takže sa deti zvykli obliekať napríklad aj do kostýmov svojich obľúbených filmových hrdinov či postáv z videohier.
Neplechu alebo maškrtu!
Neoddeliteľnou súčasťou Halloweenu je aj chodenie od domu k domu a pýtanie si sladkostí. Táto praktika sa volá Trick-or-treating a obľúbená je najmä v USA. Deti po zaklopaní a otvorení dverí nadšene vykríknu: „Trick or treat!“ Slovom trick sa v tomto prípade myslí nejaká drobná neplecha.
Celú vetu by sme tak mohli preložiť ako „Neplechu alebo maškrtu!“ Ak deti dostanú nejakú sladkosť, pôjdu o dom ďalej, ale ak nie, tak domácim niečo vyvedú (napríklad im ohádžu dom toaletným papierom či vajíčkami).
Tento zvyk môžeme datovať už do obdobia Samhainu, keď deti chodili od domu k domu, recitovali básne a dostávali za ne jedlo. Na tieto zvyky nadviazalo aj kresťanstvo. V stredoveku bola totiž populárna tradícia zvaná souling. Deti chodili od domu k domu a pýtali si takzvané soul cakes (dušičkové koláčiky). Tie deti dostávali za prísľub, že sa budú modliť za duše mŕtvych príbuzných v očistci.
Z ďalších aktivít môžeme spomenúť rôzne večierky, maškarné plesy či rozprávanie strašidelných historiek. K dobrým zvykom tiež patrí počas Halloweenu pozerať rôzne horory či halloweenske špeciály, ktoré sú vhodné aj pre deti. Svoje miesto majú aj atrakcie v podobe zábavných parkov a strašidelných domov.
Halloween sa postupne rozšíril do celého sveta
Do oblasti strednej Európy sa Halloween dostal po páde komunistickej diktatúry, teda na počiatku 90. rokov. U nás sa síce neuchytil natoľko, že by deti chodili v kostýmoch od domu k domu, ale ľudia si zvyknú počas Halloweenu vyzdobiť domy. Vydlabané tekvice a rôzne strašidelné masky nájdeme aj v obchodoch.
Koledovanie v maskách ale nie je výsadou len USA, podobné zvyky sa dodnes praktikujú napríklad v Kanade, Írsku či Škótsku. Často sú spojené aj s charitou, ľudia tak môžu prispieť drobným finančným darom dobrej veci (napr. UNICEFu). Koledovanie sa chytilo aj v niektorých častiach Japonska, na Filipínach, v Austrálii, na Novom Zélande či v Nemecku.
Názory, že Halloween je „diabolským a okultným sviatkom“, sa neobjavujú len v našich končinách, ale aj v samotných Spojených štátoch. Najčastejšie tieto tvrdenia pochádzajú od vyznávačov fundamentalistických odnoží kresťanstva a evanjelikálov. Jedným z najznámejších bol Jack Chick, ktorý vydával aj vlastné komiksy, v ktorých si bral na mušku hlavne katolíkov, vedu či práve sviatky ako Halloween.
Dnes je (vďaka sekularizácii) Halloween, podobne ako Vianoce, vnímaný ako viac-menej komerčný či univerzálny sviatok, ktorý oslavujú rovnako veriaci aj neveriaci.
