Tí, ktorým komunistická totalita vážne ublížila, sa riadili heslom „mŕtvy komunista – dobrý komunista“.
Na smrteľnej posteli má umierajúci posledné prianie, aby ho prijali do KSČ.
„A na čo ti to bude?“ pýta sa uplakaná manželka.
„Nechcem, aby si plakala, vieš, akú si vždy mala radosť, keď umrel komunista.“
Kričí bača na druhý kopec kolegovi bačovi: „Janóóó, vieš, čo je nového? Brežnev zomrééél!“ ,,Čožééé?“ „Brežnev zomrééél!!“ „Čo si to vravééél?“ „Brežnev zomrééél, čo si hluchýýý?“ „Ale nie som, no pekne sa to počúúúva!“
Ťažkopádne a neefektívne plánované hospodárstvo bolo stálicou vtipov. Asi v každom jednom okamihu socialistického režimu existovali základné tovary, ktoré nebolo dostať. A keď sa aj dali kúpiť, tak jedine za slušný balík či na čiernom trhu.
– každý mal prácu
– hoci mal každý prácu, nikto nič nerobil
– hoci nikto nič nerobil, plán sa plnil nad 100 percent
– hoci sa plán plnil nad 100 percent, nikde ničoho nebolo
– hoci nikde ničoho nebolo, predsa mal každý všetko
– hoci mal každý všetko, predsa všetci kradli
– hoci všetci kradli, nikdy to nikde nechýbalo
V reštaurácii I. cenovej skupiny.
– Doneste mi čaj bez rumu.
– Rum nemáme, môže to byť bez citróna?
Americký, francúzsky a slovenský motorista sa stretli v nebi. Ako to už býva, hneď sa začali rozprávať, ako sa sem dostali. Američan referuje:
– Hnal som sa po autostráde stosedemdesiatkou, dostal som šmyk a už to bolo.
Na rade je Francúz:
– Šiel som stodvadsiatkou, ale obzrel som sa za fešnou ženou a vrazil som do stĺpa.
Tu sa ozve Slovák:
– Ja som si kúpil embéčku a umrel som od hladu.
V socialistickom poľnohospodárskom podniku sa pýtajú predsedu:
– Aké výsledky ste dosiahli v pestovaní kapusty?
– Minulý rok sme zasadili 5 hektárov kapusty a všetku nám ju zožrali húsenice.
– A aké opatrenia ste prijali tento rok?
– Tento rok sme vysadili 50 hektárov kapusty, nech sa tie ku*vy zadrhnú.
Po druhej svetovej vojne sa na Labe stretol americký vojak so sovietskym vojakom, ktorému došiel v motore benzín.
– Choď k najbližšej pumpe, – vraví mu Američan, – tam si kúpiš!
– Bez žiadosti? Bez povolenia? Bez čakania?
– Pravdaže, prídeš k pumpe, natankujú ti, zaplatíš…
– Pekný chaos!
V období, keď bol katastrofálny nedostatok základného tovaru, prišiel do obchodu so zámkami kunčaft.
– Prosím si patentnú zámku.
– Nemáme.
– Visiacu zámku.
– Nemáme.
– Tak obyčajnú.
– Nemáme.
– Prečo máte vlastne otvorený obchod?
– Lebo nemáme zámku.
Náš pionier nadviazal korešpondenciu s ghanským pionierom. V prvom liste mu africký chlapec napísal:
– Máme sa dobre. Sú prázdniny, celý deň sa kúpeme, jeme banány a chodíme nahí.
Náš pionier mu odpovedal:
– Aj my sa máme dobre. Tiež máme prázdniny, tiež sa kúpeme, a keby sme celý deň jedli banány, tiež by sme chodili nahí.
Skúsenosť s totalitným režimom bola rovnaká aj v ostatných krajinách sovietskeho bloku a srandovalo sa teda všade rovnako. Mnohé vtipy preto prirodzene prechádzali z krajiny do krajiny, kde sa postupne prispôsobili lokálnym reáliám.
V Albánsku prestali vyrábať postele. Dôvody:
Umelci spia na vavrínoch.
Funkcionári majú na ružiach ustlané.
Nepriateľ nespí.
Ľud bdie.
Vojaci a bezpečnosť stoja na stráži.
A zvyšok sedí.
Naháňajú ľudia v Rumunsku chlieb s maslom. Chlieb uteká ako vládze a keď už naozaj nemôže, zbadá rezeň, ktorý si opretý o bránu pokojne pofajčieva.
„Hej, chlieb, kam bežíš?“ pýta sa rezeň. „Ľudia ma naháňajú!“ dychčí chlieb.
„Schovaj sa za mňa,“ vraví rezeň pokojne, „mňa tu nikto nepozná!“
V Budapešti prišiel na návštevu príbuzných krajan z ďalekej cudziny.
– Ako sa vám vodí? – pýtal sa.
– Ďakujem, nemôžeme sa sťažovať, – odvetil pán domu. – A vám?
– My sa máme, chvalabohu, dobre, ale sťažovať sa môžeme.
Veľká nočná razia v uliciach Budapešti. Kovács nemá pri sebe osobný preukaz, predvedú ho na bezpečnosť, na smutne preslávenú Andrássyho 60. Zmlátia ho. Kovács sa zúfalo bráni:
– Môžete si zistiť moju totožnosť. Volám sa István Kovács, bývam na Kossuthovej 7, spýtajte sa domovníka. Bezpečnosť teda vyšle svoj orgán, ale ten zistí u domovníka, že na Kossuthovej 7 nijaký Kovács nebýva. Občan bez legitimácie ešte raz dostane svoje. Vtom vojde na strážnicu starší dôstojník. Prekvapene zvolá:
– Súdruh Kovács! Čo tu robíte?
– Súdruh major, vy poznáte tohto človeka? – pýtajú sa ho s údivom.
– Pravdaže. To je István Kovács, môj sused z Kossuthovej 7.
Konečne ho teda, riadne zrichtovaného, pustia domov. Len čo sa objaví v bráne, vybehne zdesený domovník.
– To ste vy, súdruh Kovács? Preboha, zmiznite, hľadala vás polícia, ale ja som vás zatajil!
Hoci komunistický režim v Československu padol už pred 30 rokmi, niektoré dobové vtipy sú bolestivo aktuálne aj dnes…
Na bratislavskej Hlavnej stanici príde k informačnému okienku cestujúci. Prosím vás, mohli by ste mi povedať, kedy odchádza vlak do Žiliny o 8,45?
