Tlačidlo na zatvorenie okna potvrdenia platby
Tvoje predplatné bolo aktivované
Nedeľa 29.1.2023
sk
Gašpar
cz
Zdislava
, Zdeslava
Zdroj: ©Profimedia

Akými vtipmi sa ľudia bavili v staroveku a stredoveku? Najstaršia anekdota pochádza zo Sumeru

Aký bol humor dávnej minulosti?

Zmysel pre humor je našou neoddeliteľnou súčasťou. Je to práve schopnosť žartovať, rozprávať vtipy a zasmiať sa, čo nám často pomáha aj v ťažkých životných situáciách. S humorom skrátka ide všetko ľahšie, navyše smiech ako taký má pozitívne účinky na našu psychiku a uľavuje od stresu.

A čo je zdrojom humoru? Pravdaže, môže to byť mnoho vecí, ale najčastejšie to sú vtipy. S nimi sa stretávame v celej histórii ľudstva. Na akých vtipoch sa ľudia zabávali v dávnej minulosti? A vieme vôbec pomenovať, ktorý vtip bol úplne prvý?

Najstarší vtip pochádza zo Sumeru

Vtip (alebo aj anekdota) je charakterizovaný ako krátky naratívny útvar s neočakávaným záverom a údernou zábavnou pointou. Práve pointa má byť zdrojom smiechu a pobavenia. Úroveň vtipov je, samozrejme, rôzna, tak ako existujú rôzne typy humoru.

Máme čiernohumorné vtipy, sofistikované, jednoduché, ale aj úplne prízemné. Niektoré zdroje uvádzajú, že skutočný „boom“ vtipov nastal až v 18. storočí, avšak stretávame sa s nimi aj oveľa, oveľa skôr.

Shutterstock

Keďže sa vtipy odjakživa prenášali najmä ústnym podaním, je veľmi ťažké zistiť, ktorá anekdota bola úplne prvá (veľa vtipov sa nám, logicky, nedochovalo). Väčšina historikov sa ale zhoduje, že prvý zaznamenaný vtip pochádza z roku 1900 pred naším letopočtom zo Sumeru (územia južnej Mezopotámie). Má ale skôr charakter príslovia a znie takto: „Niečo, čo sa odnepamäti nikdy nestalo? Aby si mladá žena neprdla na lone svojho manžela.“

Áno, vtipy vo svojich počiatkoch mali najčastejšie podobne fekálny či sexuálny charakter. Podľa bádateľov bol tento vtip síce zaznamenaný v roku 1900 pred naším letopočtom, ale medzi ľuďmi koloval oveľa dlhšie. Jeho pravdepodobný vznik tak spadá až do roku 2300 pred naším letopočtom.

Modelka z OnlyFans bilancuje rok 2022. Viackrát mala styk, ako sa sprchovala

Odporúčame prečítať:

Modelka z OnlyFans bilancuje rok 2022. Viackrát sa s niekým vyspala, než sa sprchovala

Zábavní Egypťania

V roku 1823 sa v Egypte našiel papyrus známy ako Papyrus Westcar, ktorý pochádza približne z roku 1600 pred naším letopočtom. Ten obsahuje niekoľko príbehov, ktoré sú bohaté aj na krátke vtipy. Napríklad: „Ako pobaviť znudeného faraóna? Vyplávaj na Níl s loďou plnou žien, ktoré sú oblečené len do rybárskych sietí, a presvedč faraóna, nech chytí rybu.“

Shutterstock

Tretí najstarší vtip pochádza zo starovekého sumerského mesta Adáb a má podobu krátkeho príbehu: „Traja pútnici z Adábu išli púšťou na voze, ťahanom býkom a kravou. Prvému patril býk, druhému krava a tretiemu náklad, ktorý viezli. Keď vysmädli, rozhodovali sa, kto pôjde hľadať vodu. Prvý z nich odmietol, lebo sa bál levov, druhý sa obával, že v púšti zablúdi, a tretí si pomyslel, že ho okradnú o náklad.

Tak teda šli hľadať vodu všetci traja. Kým boli preč, býk sa zahľadel do kravy, tej sa narodilo teliatko, a to zjedlo celý náklad. Komu bude patriť teľa?“ Možno to dnes mnohým ani nepríde vtipné, ale v každom prípade ide o unikátny náhľad na štýl humoru dôb dávno minulých.

Výsmech z intelektuálov

Humor považovali za dôležitý aj starovekí Gréci. Svedčí o tom napríklad aj spis Philogelos – Milovník smiechu, ktorého autorom je pravdepodobne filozof Hieroklés. Spis je datovaný približne do 4. či 5. storočia pred naším letopočtom a ide o prvú ucelenú publikáciu rôznych vtipov. Obsahuje ich až 265.

Na čom sa teda zabávali starí Gréci? Terčom ich vtipov boli často scholastici či „intelektuáli natoľko múdri, až sú hlúpi“. Tu je jedna ukážka podobného vtipu: „Intelektuál vyrazil na cestu na more, keď sa strhla silná búrka. Jeho otroci sa vydesili a plakali od hrôzy. ‚Neplačte,‘ utešoval ich. ‚Vo svojej poslednej vôli som vás všetkých oslobodil!’”

Shutterstock

Ďalší kúsok z podobného súdka znie: „Muž sa sťažoval intelektuálovi: ‚Ten otrok, ktorého si mi predal, zomrel!‘ A intelektuál odpovedal: ‚Preboha, keď som ho vlastnil ja, tak to nikdy neurobil!’”

Nepobavilo? Možno ťa teda rozosmeje ďalší vtip z tejto zbierky, opäť zameraný na „múdrych hlupákov“: „V snahe naučiť somára nejesť, nedával mu intelektuál ani kúsok ovsa. Keď somár zomrel od hladu, jeho pán smutne lamentoval: ‚Aká veľká strata! Zomrel práve, keď sa naučil nejesť!’”

Vtipy o intímnom styku či manželstve

Baviť sa vedeli aj starí Rimania. V nasledovnom vtipe, starom asi dvetisíc rokov, sa stal terčom humoru cisár Augustus: „Cisár Augustus sa prechádzal po svojej ríši a stretol muža, ktorý mu bol veľmi podobný. Augustovi to nedalo a opýtal sa: ‚Neslúžila niekedy tvoja matka v mojom paláci?‘ Muž odpovedal: ‚Moja matka nie, cisár. Ale môj otec áno.’”

Shutterstock

V spisoch ale nájdeme aj rôzne vtipy sexuálneho charakteru. Veľa z nich sa točí okolo náruživých žien, ktoré neustále túžia po intímnom styku. „Mladý muž sa spýtal svojej krásnej ženy: ‚Žena, čo budeme robiť? Jesť alebo sa milovať?‘ A ona odpovedala: ‚Čo len chceš. Ale chlieb nemáme.’”

Podľa dochovaných záznamov bol veselou kopou aj štátnik, filozof a rečník Marcus Tullius Cicero. Práve jemu sa pripisuje mnoho vtipov. Medzi inými napríklad aj tento: „Keď Cicero videl svojho zaťa Lentula, malého chlapíka, vyzbrojeného dlhým mečom, povedal: ‚Kto priviazal meč k môjmu zaťovi?’“

Shutterstock

Jeden egyptský vtip sme už v úvode zmienili, ale zaznamenaných ich máme viacero. Napríklad tento, ktorý sa týka stále živej témy rozvodu: „Žena, ktorá nevidela na jedno oko, bola dvadsať rokov vydatá. Keď si jej manžel našiel mladšiu milenku, povedal jej: ‚Chcem sa s tebou rozviesť, pretože nevidíš na jedno oko.‘ Žena mu na to povedala: ‚A to si si všimol až po dvadsiatich rokoch? Tak si zrejme sám slepý!’”

Modelka z OnlyFans bilancuje rok 2022. Viackrát mala styk, ako sa sprchovala

Odporúčame prečítať:

Modelka z OnlyFans bilancuje rok 2022. Viackrát sa s niekým vyspala, než sa sprchovala

Fekálne vtipy stredoveku

Skočme teraz do 15. storočia, keď uzrela svetlo sveta kníhtlač. Tá pomohla vtipom rýchlejšie sa šíriť a vďaka nej máme k dispozícii obrázok toho, aké anekdoty bavili pospolitý ľud. Začali sa dokonca tlačiť špeciálne publikácie plné vtipov, jedna z prvých s názvom Facetiae uzrela svetlo sveta v roku 1470. V akom duchu sa teda niesli stredoveké anekdoty?

Hlavným hrdinami boli väčšinou obyčajní ľudia, často manželský pár, ale napríklad aj kňazi. Podobne ako staroveký humor, aj tieto vtipy boli obyčajne veľmi zemité, fekálne a hemžili sa narážkami na sexualitu. Jeden z nich napríklad znel: „Farár kázal ľuďom v Tivoli proti cudzoložstvu: ‚Je to taký hrozný hriech, že by som mal v posteli radšej desať panien, než jednu vydatú ženu!’”

Profimedia

Zástupcom fekálneho humoru by mohol byť tento vtip: „Žena pozoruje barana kopulujúceho s ovcou a pýta sa, ako si baran vyberá partnerku. Muž jej odpovedá: ‚Baran si vyberá tú ovcu, ktorá prdí, a pri ľuďoch je to úplne rovnaké‘. Žena si teda prdne a manžel sa s ňou pomiluje. Prdne si druhýkrát, manžel sa s ňou opäť pomiluje. Keď si prdne tretíkrát, manžel povie: ‚Už sa s tebou nepomilujem, ani keby si sa mi vy*rala na dušu.’”

Prízemné? Iste, ale asi ťažko môžeme čakať od bežných ľudí 15. storočia nejaké sofistikované pointy či nejaký zvlášť inteligentný humor. Vtipy sa postupne začali objavovať aj v celých literárnych dielach, románoch či divadelných hrách. Populárnym sa stal najmä žáner pikareskného románu. Tieto príbehy sa väčšinou točili okolo hrdinov z okraja spoločnosti a niesli v sebe veľa humorných a satirických prvkov.

Klop, klop

Iste tiež vieš, že mnohé vtipy majú podobné úvody. Väčšinou začínajú vetami ako: „A tento poznáte?“, „To mi pripomína vtip…“, a tak ďalej. Populárne dodnes aj takzvané „klopajúce vtipy“ (knock-knock jokes). Tie začínajú slovami: „Klop, klop“, na čo sa divák spýta: „Kto je tam?“ a komik odpovie nejakou vtipnou a nečakanou hláškou. Vieš ale, kto tento spôsob rozprávania vtipov pravdepodobne masovo spopularizoval?

Profimedia

Bol to slávny dramatik William Shakespeare vo svojej legendárnej tragédii Macbeth z roku 1606. V tretej scéne druhého dejstva sa totiž objavuje monológ, ktorý začína slovami: „Klop, klop! Kto je tam v mene Belzebuba? Pozrimeže! Hraboš, čo sa obesil, keď zistil, že aj tento rok polia urodia.“ Pravdepodobne Shakespeareovi teda môžeme ďakovať za popularitu tohto druhu anekdot.


Tagy:

Ako hodnotíš tento článok?

Dušan Šutarík
Na EMEFKA píšem najmä o filmoch a seriáloch, ale cudzie mi nie sú ani články z oblasti krimi, záhad, umenia, vedy, zaujímavosti z histórie a vlastne všetkého, čo má potenciál zaujať čitateľa a rozšíriť jeho obzory. Zameriavam sa aj na písanie článkov s virálnym potenciálom
Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Trending
PREMIUM
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné
    vyplniť

    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max
      15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné
      vyplniť

      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max
        5mb
        *dané pole je potrebné
        vyplniť