Nedávna štúdia uverejnená vo vedeckom časopise The Journal of Immunology odhalila, že už jediná noc bez spánku dokáže dramaticky zmeniť imunitný systém mladých a inak zdravých ľudí. Bunky imunitného systému po prebdenej noci začínajú pripomínať bunky obéznych osôb. To naznačuje priame prepojenie medzi kvalitou spánku a celkovým zdravím organizmu.
Vedci z Dasmánovho ústavu cukrovky v Kuvajte uskutočnili rozsiahlu analýzu. Skúmali ňou spánkové režimy 237 zdravých dospelých osôb s rôznymi hodnotami indexu telesnej hmotnosti (BMI). Zároveň analyzovali vzorky ich krvi, sledujúc najmä množstvo rôznych typov monocytov a zápalových markerov v organizme.
Monocyty predstavujú kľúčovú súčasť prirodzeného imunitného systému človeka, tvoria prvú obrannú líniu proti patogénom. Existujú v troch podskupinách – klasické, prechodné a neklasické. Práve neklasické monocyty zohrávajú dôležitú úlohu pri hliadkovaní v tele, reagovaní na zápalové podnety a regulácii imunitnej odpovede.
Alarmujúce zistenia o spánku a imunite
Výsledky štúdie, zverejnené 24. februára, priniesli niekoľko znepokojujúcich zistení. Obézni ľudia vykazovali výrazne nižšiu kvalitu spánku v porovnaní so štíhlymi jedincami. Zároveň sa u nich častejšie objavovali chronické zápalové stavy nízkej intenzity. U obéznych osôb bolo tiež pozorované zvýšené množstvo neklasických monocytov. To korelovalo s horšou kvalitou spánku a vyššími hladinami zápalových markerov.
Mimoriadne zaujímavým zistením však bolo, že u štíhlych ľudí stačilo vynechanie jediného nočného spánku a bdenie počas 24 hodín na to, aby sa zmenil profil ich imunitných buniek. Tento fakt naznačuje, že imunitný systém je mimoriadne citlivý na kvalitu spánku a dokáže sa rýchlo prispôsobiť zmenám spánkového režimu. Ak tieto zmeny pretrvávajú dlhodobo, môžu prispievať k chronickým zápalom a zvyšovať riziko vzniku rôznych ochorení.
„Naše zistenia zdôrazňujú čoraz väčšiu výzvu vo verejnom zdravotníctve. Technologický pokrok, predlžovanie času stráveného pri obrazovkách a posun spoločenských noriem stále viac narúšajú pravidelný spánkový režim, čo má závažné dôsledky na imunitu a celkový zdravotný stav,“ uviedla hlavná autorka štúdie Dr. Fátima Rašídová.
Výskumníci plánujú v budúcnosti podrobnejšie preskúmať mechanizmy, ktoré spájajú nedostatok spánku so zmenami imunity. Zaujíma ich tiež, či možno tieto zmeny zvrátiť prostredníctvom štruktúrovaných spánkových terapií alebo usmernení k používaniu technológií.
„Naším dlhodobým cieľom je, aby tento výskum poslúžil ako základ pre pravidlá a stratégie, ktoré ocenia nezastupiteľnú úlohu spánku. Predstavujeme si zmeny pracovného prostredia a osvetové kampane na propagáciu lepších spánkových návykov najmä pre ľudí ohrozených nedostatkom spánku z technických alebo pracovných dôvodov. V konečnom dôsledku by to mohlo znížiť bremeno spôsobované zápalovými ochoreniami ako obezita, cukrovka a kardiovaskulárne ochorenia,“ dodáva doktorka Rašídová.
