6. Máš veľa zlozvykov
Ako sme už naznačili vyššie, keď ťa ako človeka veľmi zovšeobecníme, si len obrovským zhlukom zlozvykov a problémov. Nikto nie je dokonalý, každý má svoje muchy a každý občas nezaklapne záchodovú dosku, vytlačí zubnú pastu zo začiatku tuby alebo si obhryzie všetky nechty. Ale čo je veľa, to je moc.
Robiť všetky hore spomínané veci a ako bonus nesplachovať, nechávať špinavé ponožky po celom byte, špárať sa v nose, utierať to do periny, ohovárať, ponižovať ostatných, prdieť na verejnosti a obaliť to do dekoratívneho baliaceho papiera so štítkom: „Som sám sebou…“ To nie si sám sebou, môj drahý. To si len hovädo.
7. Žiješ v minulosti alebo v budúcnosti
Máš pekné spomienky a aj malú nádej, že nebudeš navždy žiť takto, ale zároveň tie pekné zajtrajšky rozhodne nepripisuješ vlastnému pričineniu. Možno vyhráš milión alebo ťa objaví dávno stratený strýko, nejaký arabský šejk. Alebo ti mama konečne prezradí, že je vlastne ukrutne bohatá, len ťa chcela vychovať v chudobe, aby si si vážil veci.
Možno si ťa na ulici nájde šéf nejakej prosperujúcej zahraničnej firmy a ponúkne ti svoj post generálneho riaditeľa, lebo mu budeš sympatický a ohúri ho ten asymetrický horčicový fľak, čo máš zaschnutý na líci. Je tu istá šanca, že si konečne nájdeš frajerku, s ktorou precestujete svet…
Ale sám sa o nič z toho usilovať nebudeš. Chce to príliš veľa chute do života, motivácie, odhodlania a riziko, že sa to napokon aj tak skončí fiaskom, je až príliš hrozivé. A koniec koncov – veď čo ti teraz chýba, že? Máš každé dva týždne skriňu plnú čistého oblečenia, lebo sa nad tebou mamka zľutuje a príde ti oprať? Máš.
Máš tri jedlá denne, jedno z toho poctivé a teplé? Máš. Je to vifonka? Je, ale veď to sa počíta. A tak radšej investuješ do krádeže nového auta v GTA-čku, ako do toho, čo bude. Je to predsa výhodnejšie…
8. Si závislý od mobilu
Ono je doba moderných technológií, v ktorej bez facebookového a instagramového účtu a najnovšieho smartfónu nevieš už ani spláchnuť záchod. Takže všetci sme tak trochu závislí. Ale ty to posúvaš naozaj do extrémov.
Ráno – mobil, v práci – mobil, na rodinnom obede, kam ťa matka dotiahla len vražedným pohľadom a prísľubom, že ti pošle desať eur – mobil. A na rozdiel od ostatných, ktorí sú non-stop prilepení k mobilu práve kvôli ľuďom, ktorých v ňom majú „schovaných“, teba vôbec netrápia.
Ty si si tam totiž vytvoril svoju malú galaxiu, v ktorej ťa nikto do ničoho netlačí, nikto od teba nič neočakáva a nemusíš robiť nič, čo nechceš. A keď ťa už aj tento druh nič nerobenia omrzí, jednoducho sa len odhlásiš a pôjdeš nakŕmiť kozy na svoju virtuálnu farmu. Veď pobyt v prírode ozdravuje.
9. Odkladáš, čo sa dá
Fráza „od pondelka“ prípadne jej iné podoby ako napríklad „od prvého v mesiaci“ či „od nového roka“ sa stali tvojím životným mottom. A teda, keď sa už napokon naozaj odhodláš, že by si vo svojom živote nabral druhý dych, radšej to odložíš na neskôr.
Život predsa nemá nohy Usaiana Bolta, dokonca ani bicykel… nemôže ti utiecť. A dátumov v kalendári je predsa dosť, nie je nutné hnať sa do niečoho po hlave hneď teraz. Čo sa má stať, to sa stane. Len sa to stane o tri roky neskôr. Je tam toho…