Predstav si, že sa jedného dňa zobudíš a zistíš, že nedokážeš nič fyzické. Nedokážeš pohnúť žiadnou časťou svojho tela ani o milimeter. Ale, naopak, mozog ti funguje stále bezchybne. Si väzňom vo vlastnom tele. Koľko rokov by si to vydržal?
Zatiaľ čo mnohé zdravotné stavy sú dobre známe, ľahko diagnostikovateľné a často aj liečiteľné, existujú iné, ktoré sú, naopak, aj po rokoch úplnou záhadou. Niektoré lekárske prípady sa na prvý pohľad môžu zdať všedné. Ale zdanie klamalo a vždy klamať bude. Niektoré prípady zmiatli lekárov aj iných zdravotníckych odborníkov na dlhé desaťročia, ak nie storočia.
Tu je zopár mimoriadne zriedkavých zdravotných stavov, ktoré zmiatli svet medicíny. Príčinu niektorých z nich sa nepodarilo odhaliť dodnes.
Martin Pistorius strávil 12 rokov uväznený vo vlastnom tele
Koncom osemdesiatych rokov vo veku 12 rokov dostal Martin Pistorius z Južnej Afriky zvláštnu chorobu. Jeho lekári si neboli istí, čo to je, ale prevládajúca myšlienka mala meno kryptokoková meningitída. Postupne sa jeho stav zhoršoval: najprv stratil schopnosť pohybovať sa sám, potom schopnosť nadviazať očný kontakt a nakoniec schopnosť hovoriť. Jeho rodičom povedali, že ich syn je v podstate vo vegetatívnom stave. A čoskoro zomrie.
Ale nezomrel. Ďalšie roky sa oňho starali rodičia. Tí ho kúpali, obliekali, kŕmili. Jedného dňa jeho matka Joan Pistorius netušila, že ju syn počuje. Povedala mu jediné: „Dúfam, že zomrieš.“ „Viem, že je to hrozné povedať túto vetu vlastnému synovi, ale chcela som len nejakú úľavu,“ povedala neskôr pri rozhovore.
Ale Martin ju počul. Martin Pistorius sa začal prebúdzať medzi 14. a 16. rokom. „Všetko som si uvedomoval, ako každý normálny človek,“ spomínal neskôr. Jeho stav je známy ako syndróm uzamknutia, ktorý môže byť spôsobený mŕtvicou, traumatickým poranením mozgu, infekciou alebo predávkovaním drogami. Na tento stav nie je známy žiadny liek.
Všetko videl a počul
Hoci Pistorius všetko videl, počul a rozumel, nemohol hýbať telom. „Všetci boli zvyknutí, že tam nie som, takže si nevšimli, keď som tam opäť začal byť,“ povedal neskôr po prebratí.
Veľmi komicky ale znie pravý dôvod, pre ktorý sa Martin rozhodol prebudiť z vegetatívneho stavu. Hnacím motorom totiž bola nenávisť k detskej televíznej relácii Barney, ktorú bol nútený denne sledovať v opatrovateľskom centre, kde trávil veľa času. A táto nenávisť ho viedla k tomu, že sa začal znovu zaoberať svojimi myšlienkami v snahe prevziať kontrolu nad svojím životom.
Ako sa mu zlepšovali myšlienky, zlepšovalo sa aj telo. Bol to pomocný pracovník v jeho opatrovateľskom centre, ktorý si všimol jeho jemné pohyby a uvedomil si, že Pistorius dokáže komunikovať.
Po prebudení mali udalosti rýchly spád. Vo veku 26 rokov už používal počítač na komunikáciu s okolím. Martin sa prihlásil na vysokú školu a vyštudoval informatiku. Založil si vlastnú spoločnosť a v roku 2011 vydal svoje monografie s názvom Ghost Boy. Momentálne je Martin Pistorius ženatý a je otcom jedného dieťaťa.
Jeho stav, s ktorým bojoval dlhé roky, nedokáže vysvetliť ani moderná medicína. To je desivé zistenie, ak si predstavíme, že niekedy máme dojem, že ľudské telo už pred nami nemá žiadne podstatné tajomstvá.
Natalie Adlerová nemôže otvoriť oči
Natalie Adlerová mala 17 rokov, keď sa jedného rána zobudila a zistila, že jej očné viečka sú záhadne opuchnuté. To bolo zvláštne, ale nie akútne. Jej stav sa však rýchlo zhoršoval.
„Moje oči sa dostali do tohto náhodného cyklu. Na tri dni sa zavreli a potom sa na tri dni otvorili,“ povedala Adlerová pre 7 News v roku 2017, 13 rokov po tom, čo sa jej prvýkrát objavili príznaky záhadného ochorenia.
Tento problém nielenže zmiatol jej lekárov, ale je taký zriedkavý, že nemá ani názov. Adlerová je teraz oficiálne slepá po tom, čo podstúpila niekoľko neúspešných operácií, ktoré jej odstránili 99 % svalov na viečkach. A dokonca jej do viečok zámerne vpichovali botox, pretože Natalie trpela náhodnými záchvatmi slepoty. A práve botox jej v tomto ohľade pomohol najviac.
Liek na ochorenie, ktoré nemá ani názov, je ale stále v nedohľadne. Toto ochorenie zrejme ostane v štádiu „nevyliečiteľné“. Prečo je to tak? Svet okolo nás ženú dopredu peniaze. A povedzte si úprimne, ktorá farmaceutická forma dá milióny dolárov do vývoja a testovania lieku, ktorý pomôže iba zopár ľuďom na planéte?
Brooke Greenberg – 20-ročné batoľa
Keď sa Brooke Greenberg v roku 1993 narodila, okrem vykĺbenia bedrového kĺbu, ktoré bolo opravené operáciou, vyzerala ako normálne dieťa. Ale ako postupne starla, jej myseľ a telo zostali v štádiu batoľaťa.
Prvých pár rokov svojho života Brooke síce trochu vyrástla, ale vo veku 4 až 5 rokov s rastom prestala. 20-ročné dievča tak dosahovalo výšku, váhu aj celkový zjav ako ročné dieťa. Kvôli malému a úzkemu pažeráku musela dostávať výživu cez sondu. Nosila plienky a komunikovala, ako keby bola ešte šesťmesačné dieťa.
Greenbergovci v priebehu rokov navštívili desiatky špecialistov a hľadali odpovede na zdravotný stav ich dcéry. Ale lekári boli zmätení. Brooke bola prvá osoba na planéte, u ktorej sa toto ochorenie objavilo. V tej dobe lekári nevedeli o žiadnej inej osobe s rovnakým stavom.
Syndróm X
Špecialisti ich upokojovali, že vzrastovo všetko dobehne, čo sa ukázalo ako chybná predikcia. Potom zašli za odborníkom na výživu a endokrinológom. „Vyskúšali sme rastový hormón,“ povedala Melanie (matka Brooke) pre NBC News v roku 2005. Bolo to po tom, čo rastový hormón nepriniesol žiadne výsledky.
Rodina a okolie čoraz častejšie začali počuť nejasnú diagnózu a slovné spojenie „Syndróm X“, lekársky termín v tom čase používaný pre Brookin neznámy stav. Okrem toho, že sa Brooke správne nevyvíjala duševne ani fyzicky, zažila množstvo ďalších vážnych zdravotných problémov, vrátane mŕtvice a nádoru na mozgu.
Obe sa až podozrivo úžasne vyriešili bez zjavného trvalého poškodenia. Bolo to niekoľkokrát, čo jej rodine povedali, aby sa pripravili na jej smrť. Brooke žila do 24. októbra 2013. Zomrela vo veku 20 rokov v dôsledku bronchomalácie – oslabenia chrupavky v pľúcnych prieduškách. V roku 2017 bol jej stav premenovaný na syndróm neotenického komplexu. Krátko nato sa objavilo niekoľko ďalších detí, ktoré vykazovali rovnaké príznaky.
Ashleigh Morris je alergická na vodu
Ľudské telo sa skladá z približne 60 % vody. Niektorí ľudia sú však na vodu alergickí. Odborne sa tento stav volá akvagénna urtikária. Najčastejšie sa prejavuje ako žihľavka, teda klasický prejav alergických reakcií všemožného druhu. Byť alergický na vodu je veľmi zriedkavé ochorenie (v roku 2014 bolo po celom svete známych menej ako 50 prípadov). Prvé prejavy tohto problému sa zvyčajne začínajú na začiatku puberty.
Austrálčanka Ashleigh Morris sa s týmto stavom stretávala od svojich 14 rokov. Ak sa jej pokožka dostane do akéhokoľvek kontaktu s vodou akejkoľvek teploty, a to vrátane jej vlastného potu, prepukne na nej boľavá a svrbiaca lokálna alergická odozva.
Bolesť a svrbenie zasahuje predovšetkým horné časti jej tela a podľa jej slov je to neuveriteľne bolestivé. Až do tej miery, že sa vydrží sprchovať naraz len jedinú minútu. Hoci táto podivná reakcia tela má tendenciu zmiznúť v priebehu niekoľkých hodín, nie je známa žiadna konkrétna príčina akvagénnej urtikárie. A, ako inak, doposiaľ neexistuje na toto ochorenie ani liek.
Gary Dockery sa prebudil z kómy, začal rozprávať a znova do nej upadol
17. septembra 1988 Gary Dockery, policajný dôstojník vo Waldene (USA), zareagoval na volanie tiesňovej linky 911. Dostal sa do prestrelky a útočník ho postrelil priamo do hlavy. Gary zázrakom prežil, ale nasledujúcich sedem rokov ležal v kóme alebo vo vegetatívnom stave.
Občas síce chrčal, vydával nešpecifikované slabé zvuky alebo dokonca žmurkal očami, ale za obdobie siedmich rokov ani raz neprišiel k plnému vedomiu. Pri streľbe a poškodení jeho hlavy bolo kompletne zničených asi 20 % objemu jeho mozgu.
Začiatkom februára 1996 sa Dockeryho rodina dozvedela, že má zápal pľúc a ak nepodstúpi operáciu, pravdepodobne zomrie. Bol preto prevezený do nemocnice Chattanooga, kde mu odstránili tekutinu z pľúc a nasadili antibiotiká. Jeho sestra bola pri jeho posteli, keď si odrazu všimla, že niečo je inak ako zvyčajne – Gary mal totiž oči doširoka otvorené.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
