Ak niektorý z hercov na Slovensku dokáže s humorom aj vážnosťou hovoriť o svojej profesii, je to práve Alexander Bárta. Košický rodák, ktorý už roky patrí k stáliciam Slovenského národného divadla, má za sebou nespočetné množstvo javiskových postáv, no fanúšikovia televízie ho poznajú aj z viacerých úspešných seriálov. Keď však príde reč na spomienky z čias štúdií či na pohľad do zákulisia hereckej brandže, hovorí s otvorenosťou, ktorá pobaví, ale aj prinúti zamyslieť sa.
Alexander Bárta pôvodne sníval o hudbe, no nakoniec sa rozhodol pre herectvo. Vyštudoval košické konzervatórium a následne VŠMU v Bratislave, kde sa jeho cesta začala prepletať s menami, ktoré dnes patria k najväčším hviezdam slovenského divadla a televízie, píše Pluska. V rozhovore pre podcast BEKIM CHROMÁ NOHA prezradil, že jeho veľkým snom bolo stáť na javisku s osobnosťami ako Milka Vášáryová, Martin Huba či Emil Horváth – a tento cieľ sa mu splnil prekvapivo skoro.
Divadlo je základ remesla
Dodnes preňho divadlo zostáva posvätným miestom. „Divadlo je základ remesla. Tam sa môžeš veľmi veľa naučiť. Čím viac sa mu venuješ, vo výsledku je to vidieť,“ vysvetlil počas debaty. Hoci televízia prináša popularitu a lepšie honoráre, Bárta sa nikdy netajil tým, že prednosť dáva javisku. Zároveň si však uvedomuje, že film či seriál má jednu veľkú výhodu: ostane uchovaný navždy. „Jedného dňa každé predstavenie skončí a na divadlo sa zabudne. Tak prichádzajú momenty, keď si uvedomíš, že film po tebe ostane. Môžeš si ho pustiť ráno, na obed, večer aj o rok. Preto, keď mám nejakú filmovú príležitosť, vždy sa poteším,“ dodal.
Aj preto ho diváci poznajú nielen z divadla, ale aj z obrazoviek. Zahral si v seriáloch ako Panelák, Nemocnica, Chlapi neplačú či v Ordinácii v ružovej záhrade a mnohých ďalších projektoch, kde si získal fanúšikov svojím prirodzeným prejavom. Objavil sa aj v známych filmoch, napríklad v trileri Vojna policajtov či v komédii Jedeme na teambuilding.
Bárta sa v rozhovore vrátil aj k spomienkam na časy na internáte v Mlynskej doline, kde býval s Markom Igondom a Tomášom Maštalírom. Na chodbe boli ich susedmi mená, ktoré dnes patria k hviezdam – Lukáš Latinák, Ďuro Kemka, Vlado Kobielsky, Milan Ondrík či Martin Nahálka. „Každý bol z nejakého kúta Slovenska a mali nejaké predstavy, ako by mal vyzerať žúr. Bolo to naozaj veľmi výživné študentské obdobie. Zažili sme milión vecí, – ženy, dievčatá, chlastačky, nočné žúry až do rána, nechodenie do školy, chodenie do školy… Tých príhod je mnoho a nepublikovateľných,“ prezradil.
Kedysi sa chodilo na javisko pod vplyvom alkoholu
Samotný Bárta však priznáva, že jeho študentské roky mali aj limity. „Keď si vypijem, hneď očerveniem. Mám takú reakciu, že na tvári a krku sa mi začnú robiť červené fľaky. Takže v práci piť nemôžem, čo je ale super,“ vysvetlil.
Na margo súčasného divadelného prostredia dodáva, že časy, keď sa na javisko chodilo pod vplyvom alkoholu, sú dávno preč. „Boli generácie dozadu, keď sa v divadle celkom žúrovalo. Aj sa požíval alkohol. Dokonca chodili ľudia na javisko aj pod vplyvom. Ale teraz, za posledných 10 – 15 rokov, sa u nás v divadle, a to dám ruku do ohňa, nepije. Nikto na javisko nenastúpi pod vplyvom alkoholu,“ dodal.
