Sobota 23.10.2021
sk
Alojzia
cz
Teodor
, Theodor

Možno to znie ako blbosť, ale v niektorých prípadoch sa dá zarobiť aj na „predávaní bolesti“. Dôkazom je muž menom Nathaniel Coyote Peterson, hlavný hrdina YouTube kanála Brave Wilderness. Fešák má na svojom odoberateľskom konte skoro 20 miliónov ľudí a podľa verejne dostupných informácií na svojej činnosti zarába približne 400-tisíc dolárov ročne.

https://www.instagram.com/p/CC8W4j9J7e3/

Celkom čudné povolanie

Čo však znamená „predávanie bolesti?“ Poskytuje tento sympatický Američan svojim zákazníkom bolestivú terapiu za peniaze? Vôbec nie. 39-ročný Coyote [čítaj kajoutíloví jedovatý hmyz a necháva sa ním hrýzť a štípať.

Jeho najpopulárnejšie video, v ktorom ho uštipne pamravec dasymutilla occidentalis, má v súčasnosti na YouTube vyše 67 miliónov pozretí!

Rebríček bolesti

Hrdina Coyote Peterson sa vo svojej kariére prepracovával od najmenej bolestivých uštipnutí (v jeho prípade osa, ktorá je pre mnohých z nás postrachom), až po tie najextrémnejšie. Práve vyššie spomenutý pamravec je hodnotený ako číslo štyri v rebríčku najbolestivejších bodnutí hmyzom.

Vo svojom najsledovanejšom videu si samicu dasymutilla occidentalis priložil k spodnej strane predlaktia a čakal na najhoršie. Po niekoľkých sekundách sa dostavilo bodnutie, ktoré mu na niekoľko desiatok sekúnd zablokovalo reč. Hrôzostrašná bolesť podľa jeho slov pretrvávala vyše pol hodiny.

Nový rekord

Počas svojej kariéry sa Petersonovi podarilo prepracovať až k ose s latinským názvom polistes carnifex (po anglicky executioner wasp) a udeliť tomuto drobnému živočíchovi titul najbolestivejšieho vpichu.

Petersonova ruka bola po uštipnutí polistes carnifex opuchnutá niekoľko dní a dokonca mu odhnila časť svalového tkaniva v blízkosti miesta vpichu. Tento hmyz bol po zverejnení jeho videa prehlásený za hmyz s najbolestivejším uštipnutím na svete.

Shutterstock

Nemaj však strach, žije len v Strednej a Južnej Amerike. Kým musíš ostať v okrese, si v bezpečí.


Tagy:

Ako hodnotíš tento článok?

Richard Bonde
Ako každé iné dieťa, so slzami v očiach. V sprievode hlasných výkrikov som v chladný februárový večer krátko po pol desiatej zhliadol umelé svetlá petržalskej nemocnice. Môj otec a jeho prísediaci svokor sa zhodli, že v plači je muzikalita – mali úplnú pravdu. Už o dva roky neskôr som kuchynskú linku v pravidelných intervaloch okrádal o varechy a rozbíjal s nimi vedrá z predsieňovej skrine, predstierajúc bytie súčasťou rockového koncertu so stovkami divákov okolo pódia.Tesne pred piatymi narodeninami som sa s radosťou ocitol na svojej prvej vyučovacej hodine – nebola to ani matematika, ani vlastiveda. Bola to hodina bicích nástrojov, mojich najobľúbenejších 20 minút v týždni. Ako obyvateľ trojizbového bytu však pre mňa akákoľvek domáca príprava neprichádzala do úvahy – pre uspokojenie susedov, rodičov a v absolútne poslednom rade aj mňa som začal chodiť na klavír. A sedem mesiacov na to aj do základnej školy na Benkovej ulici v Nitre – mojom takmer rodnom meste.Roky plynuli a s nimi pribúdalo vedomostí a skúseností, hlavne tých hudobných. Už koncom roku 2011, keď bol môj vek stále na prstoch ukázateľnou hodnotou, ma môj otec, učiteľ hudby, zatiahol do prvej kapely (s asi najmenej kreatívnym názvom tohto milénia – The Kapela), ktorá sa na školskej scéne neujala. Neváhal založiť druhú, v ktorej som opäť obsadil pozíciu klávesáka. Táto o niečo rockovejšia zostava nesúca trošičku kreatívnejší názov Wild People bola úspešnejšia a zanikla až v roku 2016.V živote mladého hudobníka nechýbali ani tie o niečo konvenčnejšie veci – výučba anglického jazyka, z ktorého som v predchádzajúcom roku získal jazykový diplom úrovne C1, informačné technológie, môj takmer denný skracovač voľného času a nepochybne aj zdravá dávka jazdy na bicykli.Roku 2013 som skončil na treťom mieste na prijímacích skúškach na osemročné štúdium v Gymnáziu na Golianovej ulici, opäť v bývalom centre Veľkej Moravy – v poslednej chvíli som však od tohto rozhodnutia ustúpil, no o tri roky neskôr som na rovnakú strednú školu presedlal tak či tak, ale na štúdium pätročné so zameraním na anglický jazyk.V súčasnosti sa snažím svoj život držať čo najbližšie k heslu „príjemné s užitočným”. Jedným z mojich koníčkov je a už oddávna bola verejná doprava – dnes pracujem ako webmaster a redaktor portálu imhd.sk, ktorý sa zameriava na informovanie cestujúcej verejnosti vo viac ako 20-tich mestách na Slovensku, a od jesene som tiež redaktorom najzábavnejšieho webového portálu na Slovensku – EMEFKA.Neodišiel som ani od svojej najväčšej lásky – hudby – ktorou sa, hlavne v tejto situácii, snažím živiť svoj sporiaci účet najlepšie, ako to len ide. Mojím hlavným hudobným projektom je skupina Follow hrajúca prevažne coververzie známych skladieb domácej aj zahraničnej tvorby.Popri práci som profesionálnym zlodejom otcovho auta, sem-tam mu ho vrátim, vždy však nablýskané a dotankované. A nezabúdajúc na to azda najmenej dôležité – maturitný ročník gymnázia. Od septembra sa chystám na Vysoké učení technické v Brne, kde chcem vyštudovať odbor Audioinžinierstvo, zvuková produkcia a nahrávanie na Fakulte elektrotechniky a komunikačných technológií.So svojou súčasnou životnou situáciou som nadmieru spokojný – pevne verím, že sa v tejto hudobno-informatickej vlne udržím čo najdlhšie. Neviem, čo ma čaká, ale stále chcem svet vnímať ako dieťa. Ako každé dieťa, s radosťou v očiach.

Pridaj svoj komentár

Komentáre 0

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Anketa dňa
Trending
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné vyplniť
    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max 15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné vyplniť
      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max 5mb
        *dané pole je potrebné vyplniť