Zbombardujme Mesiac!
Preteky v zbrojení a vesmírne preteky boli dve strany mince zvanej studená vojna. Američania a Sovieti súperili v mnohých oblastiach a obe veľmoci sa snažili neustále prichádzať s ohurujúcimi výkonmi, ktorými by zapôsobili na zvyšok sveta. Na vystrelenie umelej družice Sputnik v roku 1958 museli Američania nájsť rovnako veľkolepú odpoveď.
„Čo ak by sme na Mesiaci odpálili jadrovú bombu, nech sú všetci svedkami sily Spojených štátov?“ znela myšlienka za plánom A119. Jadrový útok na Mesiac sa mal postarať o parádnu šou, ktorá by zapôsobila na všetkých obyvateľov Zeme. Hovorilo sa tiež o vedeckom prínose. Predtým totiž ešte nikto neodpálil atómovku na Mesiaci, tak ktovie, čo by sa stalo?
Žiaľbohu alebo chvalabohu, A119 nebol nikdy realizovaný. Presný dôvod nie je známy. Pravdepodobne išlo o bezpečnostné obavy. Čo ak by raketa zlyhala a padla na obývanú oblasť? Ak by bol zásah úspešný, následné zamorenie by mohlo znemožniť ďalší vedecký výskum. Sovieti v tom čase vypracovali obdobný plán, nazývaný E-4.
Najrýchlejší človekom vytvorený objekt… dekel
Čo je najrýchlejšie sa pohybujúcim, človekom vytvoreným objektom? Nie, nie je to žiadna superstíhačka, raketa ani vystrelená strela. Správna odpoveď znie: kovový dekel. Konkrétne ide o veľký poklop, pripomínajúci tie na kanáloch, ktorý bol vymrštený do vzduchu počas podzemného nukleárneho testu 26. júla 1957.
Na dne 480-metrovej šachty, vyhĺbenej v púšti, bola odpálená jadrová bomba, ktorej explózia vystrelila poltonový železný kryt nevedno kam. Nikdy sa nenašiel. Počas opakovania experimentu s ďalšou bombou vysokorýchlostné kamery sotva zachytili nejakú rozmazanú machuľu na oblohe. Astrofyzik Robert Brownlee vypočítal, že poklop sa pohyboval rýchlosťou väčšou ako 201 000 km/h.
Kam by to v prípade vojny schytalo Slovensko?
K realite studenej vojny patrila neustála hrozba úplného vzájomného zničenia dvoch znepriatelených blokov. Sovieti by neušetrili USA a ich spojencov, Američania by zasa zničili ZSSR a štáty v jeho sfére vplyvu. Je preto samozrejmé, že americké jadrové zbrane boli namierené aj na územie Československa, významného spojenca Sovietskeho zväzu.
Odtajnené dokumenty z 50. rokov ukazujú, ktoré miesta by v prípade vojny boli zasiahnuté jadrovým úderom. V tom čase sa za primárny spôsob dopravy jadrových zbraní k cieľu považovali strategické bombardéry. Najlepším spôsobom obrany bolo teda zničiť nepriateľove letiská skôr, ako sa jeho jadrové zbrane dostanú do vzduchu.
Významné vojenské a hospodárske ciele na Slovensku predstavovali Bratislava, Košice, Piešťany, Sliač a Trenčín. Ďalších 15 cieľov zo zoznamu sa nachádzalo v českej časti spoločného štátu. Údery mali byť vykonané za použitia zbraní o sile 1,7 až 9 megaton.
