USA mnohí Slováci vnímajú ako krajinu neobmedzených možností… najmä čo sa vyprážania týka (Maslo? Naozaj?!). To, aká skutočne je v porovnaní so Slovenskom, nám v rozhovore prezradila Američanka Taylor McGrail Húska.
Manželka slovenského hokejového brankára Adama Húsku dnes strieda život v USA a Európe. Spoločne vychovávajú synčeka Logana a spoločnosť im robí aj štvornohý chlpáč Jimmy.
Svoje zážitky z materstva, cestovania a života hokejovej rodiny zdieľa Taylor na Instagrame a TikToku, kde ju aktuálne sleduje viac ako 90-tisíc fanúšikov. V rozhovore nám prezradila, čím ju Slováci prekvapili, čo jej na Slovensku chýba a aké manželove stravovacie návyky ju spočiatku poriadne zaskočili. Poďme sa na to spoločne vrhnúť.
V prvom rade sa ti chceme poďakovať, že nám v tomto rozhovore dovolíš nahliadnuť do svojho súkromia. Povedz nám na úvod, ako ste sa s manželom spoznali?
S manželom sme sa stretli na vysokej, konkrétne na Univerzite v Connecticute. On mal vďaka hokeju plné štipendium. Napriek tomu, že pochádzame z úplne iných pomerov, sme si na šupu úplne prirodzene sadli. Hneď na úvod ma očarila jeho úprimnosť a to, aký bol vtipný. Osobne si myslím, že práve vďaka našim kultúrnym odlišnostiam bol náš vzťah na začiatku taký zaujímavý.
Spomínaš si na nejaký kultúrny rozdiel, ktorý ťa na začiatku úplne odzbrojil?
To, ako jedol. Z nejakého dôvodu mi prišlo veľmi zaujímavé, ako často pri stole používa nožík a vidličku. Ešte aj pizzu či burgre si krájal nožom a napichoval vidličkou a mne to prišlo celé také… strašne poriadne. (smiech) Taktiež ma zaskočili niektoré kombinácie jedál, napríklad špagety s kečupom. To bola pre mňa fakt novinka, ale nakoniec na ne namotal aj mňa.
Zapríčinili vaše kultúrne rozdiely niekedy nejaké vzťahové nedorozumenia?
Samozrejme. (smiech) Väčšina z nich pramení z jazykovej bariéry. Aj keď môj manžel hovorí plynule po anglicky, stále sa nájdu slová, ktoré si sem-tam zamení, a povie niečo, čo absolútne nedáva zmysel. Mám v čerstvej pamäti, ako sme raz potrebovali kúpiť mydlo, teda soap, ale on to dookola vyslovoval ako polievku, teda soup. Dobrých pätnásť minút som absolútne nevedela, čo vlastne hľadáme, tak som sa len za ním zmätene šuchtala.
Aké sú podľa teba najväčšie rozdiely medzi slovenskými a americkými mužmi, čo sa vzťahov týka? Respektíve, všimla si si vôbec nejaké?
Keďže som za život randila len s jedným Slovákom a toho si napokon aj zobrala, tak, pochopiteľne, nemôžem úplne generalizovať. Môj manžel mi ale vždy prišiel omnoho tradičnejší ako väčšina amerických mužov. Lásku nedokazuje slovami, ale činmi – tým, že niečo vybaví, postará sa o mňa, prekvapí ma kvetmi alebo mi jednoducho otvorí dvere. Také drobnosti.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneAmerickí muži sa tak veľmi snažia pôsobiť nonšalantne, až to občas vyzerá, že im na žene vôbec nezáleží. O to viac oceňujem, ako sa ku mne správa ten môj.
Hoci na prvý pohľad možno vyzeráme rovnako, Európania majú v mnohých ohľadoch úplne iné maniere ako Američania. Aký si teda mala názor na Slovákov, keď si sa po prvýkrát ocitla na Slovensku?
Presne taký istý, ako mám teraz. Podľa mňa sú to dobrosrdeční ľudia, ktorým VEĽMI záleží na ich rodinách. Taktiež som si všimla, že si spočiatku zvyknú držať odstup. Američania zvyknú byť otvorene priateľskí aj k úplne cudziemu človeku, ktorého poznajú ledva desať sekúnd, ale Slováci potrebujú svoj čas. Ak si vás ale napokon pustia k telu, sú neuveriteľne lojálni, štedrí a prívetiví.
Čo bolo pre teba počas integrácie do slovenskej spoločnosti najťažšie?
Jednoznačne jazyková bariéra. Slovenčina je neskutočne ťažká, a aj keď už teraz rozumiem podstatne viac ako počas prvého roku, stále sa vyskytnú situácie, že sa v nej úplne strácam. Niekedy mám pocit, že konverzácia plynie okolo mňa, pretože všetci rozprávajú strašne rýchlo.
Jedna vec je v nejakej krajine žiť, ale plynule komunikovať, rozumieť miestnemu humoru a cítiť sa nezávisle, to už je o inom. Čím lepšie rozprávam po slovensky, tým viac sa cítim prepojená so svojím okolím. Naozaj dúfam, že raz budem ovládať slovenčinu na plynulej úrovni.
Budeme dúfať s tebou. (smiech) Keby si mala porovnať každodenný život na Slovensku verzus v Štátoch, čím sa podľa teba líšia najviac?
Za mňa takým tým celkovým tempom. V USA sa všetko točí okolo pohodlia – podniky majú drive thrus, všade je milión možností, všetko je dlho otvorené. Človek si rýchlo zvykne, že môže mať hocičo, čo chce, kedykoľvek to chce. Život na Slovensku pôsobí pomalšie, ale zato vedomejšie. Ľudia trávia veľa času s rodinou, v nedeľu sa naozaj nic nedělá. (smiech) Taktiež milujem, aké jednoduché je len tak vybehnúť niekam na kávu alebo ísť cez víkend do hôr.
Načrtla si, že niektoré veci ti na Slovensku vyhovujú viac ako v Amerike. Napadá ti okrem pomalšieho životného štýlu ešte niečo, čo by si chcela vypichnúť?
Samozrejme. Napríklad kvalita a čerstvosť potravín je niečo, čo tu naozaj veľmi oceňujem. Okrem toho sa Slovensko nachádza rovno v strede Európy, takže človek sadne do auta a za pár hodín môže byť v ďalšom veľkom meste, napríklad Viedni, Prahe či Budapešti. To ma ako Američanku asi nikdy neprestane udivovať.
Och, a ešte čerpacie stanice. Zakaždým sa čudujem, aké kvalitné veci tam predávajú. Vždy, keď ideme okolo slovnaftky, sa na nej musíme zastaviť. (smiech)
Predpokladáme, že to ale platí aj naopak. Čo ti na Amerike, samozrejme okrem rodiny, chýba na Slovensku najviac?
Ak by sa súťažilo v pohodlnosti a kvalite zákazníckeho servisu, tak Ameriku by niekto tromfol len ťažko. Takže mi trochu chýba, že na Slovensku sa nič nedá vybaviť rýchlo. (smiech) A to teraz nehovorím len o úradoch. V USA majú drive thru nielen fastfoody, ale aj kaviarne, lekárne, banky a dokonca aj potraviny. Občas by som teda uvítala, keby som aj na Slovensku mohla niečo obehať bez toho, aby som vôbec musela vystúpiť z auta.
Spoločne s manželom vychovávate malého synčeka Logana. Ako plánujete postupovať pri jeho výchove, čo sa miešania dvoch rôznych kultúr týka? Chcete, aby hovoril aj po slovensky, aj po anglicky?
Určite chceme, aby obom jazykom minimálne rozumel. Je pre nás veľmi dôležité, aby mu v budúcnosti bola bola blízka ako americká, tak aj slovenská kultúra. Preto sa s ním môj manžel rozpráva prevažne po slovensky, zatiaľ čo ja sa s ním rozprávam len po anglicky. Nehovoriac o tom, že hovoriť od malička dvomi jazykmi sa mu určite jedného dňa zíde.
Aj tradície mu predstavujeme aj také, aj také. Oslavujeme slovenské sviatky aj meniny, ktoré v USA nemáme, no na druhú stranu sa držíme aj tradícií, s ktorými som vyrastala ja. Podľa mňa má veľké šťastie, že bude mať možnosť užiť si to najlepšie z oboch svetov. (smiech)
