Slovensko v súčasnosti čelí vážnej epidemiologickej výzve v podobe šírenia slintačky a krívačky, ktorá môže významne ovplyvniť nielen zdravie hospodárskych zvierat, ale aj ekonomickú situáciu v poľnohospodárskom sektore. Táto choroba, známa svojou vysokou nákazlivosťou, si vyžaduje okamžité a rozhodné opatrenia, aby sa zabránilo jej ďalšiemu šíreniu a minimalizovali sa ekonomické straty.
Podľa analytika finančných trhov XTB Mareka Nemkyho je kľúčová rýchla reakcia na každý potvrdený prípad nákazy. „Rýchla reakcia je kľúčová pre minimalizáciu väčších strát, a preto sú teraz stanovené prísne podmienky na zadržanie choroby,“ povedal analytik. V praxi to znamená, že nakazené alebo potenciálne ohrozené zvieratá musia byť bezodkladne utratené, čo okamžite vedie k zníženiu produkcie na postihnutých farmách.
Okrem samotného utrácania zvierat dochádza aj k dočasnému pozastaveniu obchodu s farmárskymi produktmi a živými zvieratami v oblastiach zasiahnutých nákazou. Tento preventívny krok, hoci nevyhnutný z epidemiologického hľadiska, môže v krátkodobom horizonte spôsobiť ekonomické straty a lokálne zvýšiť ceny dotknutých produktov.
Slovensko v kontexte európskej produkcie
Pri hodnotení potenciálnych dopadov epidémie na trh je dôležité vnímať postavenie Slovenska v kontexte európskej produkcie. Ako poukazuje Nemky, Slovensko nepatrí medzi významných producentov v oblastiach, ktoré boli výrazne zasiahnuté epidémiou. Konkrétne, ročná produkcia mlieka na Slovensku dosahuje približne 813-tisíc ton, čo predstavuje iba 0,56 % z celkovej produkcie Európskej únie. Podobne je na tom Maďarsko, ktoré s produkciou 1,73 milióna ton mlieka tvorí 1,19 % európskeho trhu.
„Tieto údaje naznačujú, že krátkodobé dopady na lokálny trh by mohli byť značné avšak na európsky trh to výrazný dopad mať nebude,“ vysvetľuje analytik.
Situácia v produkcii hovädzieho mäsa je obdobná. Na Slovensku sa ročne na mäso zabije približne 24-tisíc kusov dobytka, zatiaľ čo v Maďarsku je to okolo 84-tisíc kusov. V porovnaní s celoeurópskou ročnou produkciou 22,35 milióna kusov dobytka predstavuje Slovensko len 0,11 % a Maďarsko 0,38 % európskej produkcie, čo opäť potvrdzuje ich minimálny podiel na celkovom európskom trhu.
Potenciálne dopady na ceny a širšie ekonomické súvislosti
Napriek relatívne malému podielu Slovenska na európskom trhu, lokálne dopady môžu byť citeľné. Zasiahnutých bolo na Slovensku zhruba 2 770 kusov hovädzieho dobytka, čo síce predstavuje len malý podiel z celkového počtu približne 400-tisíc kusov hovädzieho dobytka na Slovensku, ale výraznejšie boli postihnuté dojnice, čo môže ovplyvniť produkciu mlieka.
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša má poľnohospodárstvo, napriek tomu, že tvorí len približne 2 % celkovej pridanej hodnoty a zamestnanosti, strategický význam pre potravinovú bezpečnosť a stabilitu ekonomiky. Škody spôsobené epidémiou sa podľa jeho odhadov budú počítať minimálne v desiatkach miliónov eur, pričom zahŕňajú nielen straty na samotných chovoch, ale aj náklady spojené s veterinárnymi opatreniami a obmedzeniami v medzinárodnom obchode.
Epidémia môže mať výrazný vplyv aj na zahraničný obchod, keďže vedie k zákazom vývozu najmä živých zvierat, mäsa a mäsových výrobkov, mlieka či mliečnych výrobkov. Poľsko a Česko už zaviedli zákaz dovozu zo Slovenska. Pri živých zvieratách, vrátane surového mlieka, je slovenský zahraničný obchod prebytkový a ich export dosahuje približne 180 miliónov eur ročne.
Z krátkodobého hľadiska môžu farmárske ceny dotknutých produktov klesnúť v dôsledku nadbytku na domácom trhu, no zároveň rastú náklady na likvidáciu zvierat, kompenzácie a veterinárne opatrenia. Dlhodobo však môže dôjsť k zníženiu počtu stád, poklesu produkcie a vyšším cenám mäsa aj mliečnych výrobkov.
Nemky upozorňuje, že výraznejší vplyv na spotrebiteľské ceny by mohlo mať rozšírenie tejto choroby do krajín ako Poľsko, ktoré má približne 9 % podiel na európskej produkcii. „V takom prípade by sme mohli očakávať výraznejšie ekonomické následky na úrovni spotrebiteľských cien,“ myslí si analytik.
Okrem ekonomických škôd sú tu aj psychologické dopady na farmárov. Kočiš pripomína skúsenosti z Británie, kde počas epidémie v roku 2001 takmer dve tretiny sledovaných poľnohospodárov trpeli depresiou, úzkosťou a posttraumatickým stresom. „Farmári budú okrem finančnej podpory s veľkou pravdepodobnosťou potrebovať aj podporu v morálnej rovine. Straty v súvislosti s utratením stáda či chovu majú aj svoju emocionálnu rovinu, čo nepochybne platí najmä pri menších farmároch,“ povedal Kočiš.
Kľúčovým faktorom pre minimalizáciu ekonomických dopadov bude rýchlosť zvládnutia epidémie. Predchádzajúce epidémie vo svete ukázali, že pri efektívnej kontrole môže byť slintačka a krívačka zvládnutá do niekoľkých mesiacov, no pri nedostatočnej kontrole môže mať dlhodobé dopady na celý agrosektor.
