Ak sa spýtame na ulici bežného človiečika, čo považuje za zmysel života, je tu veľká pravdepodobnosť, že zaznie niečo ako „byť šťastný“. Pre niekoho to bude znieť ako niečo povrchné či sebecké, faktom zostáva, že mnohí to naozaj považujú za hlavnú životnú prioritu.
Bez ohľadu na to, či to explicitne vyjadrujeme, prakticky všetci sa aspoň v určitej miere snažíme byť šťastní. Výnimku môže tvoriť predovšetkým istá sorta umelcov a pseudoumelcov, ktorí sa v utrpení vyslovene vyžívajú a vnímajú ho ako hlavnú inšpiráciu a motiváciu k tvorbe.
