V nie tak dávnej minulosti pre väčšinu obyvateľov platilo, že v kariérnom živote kráčali v stopách svojich rodičov. Ak bol niekto kováč, jeho syn sa tiež naučil tomuto remeslu a neskôr ho sám predal svojmu potomkovi. Týmto spôsobom vznikli priezviská – to, že sa celá rodinná línia venuje jednej práci bola úplná samozrejmosť.

V dnešnom svete, keď aj jednotlivci dokážu v priebehu života párkrát úplne zmeniť svoje pôsobenie (nehovoriac o viacerých generáciách rodiny), je úplne očividné, že veci fungujú inak. To, že niekto robí niečo úplne iné ako jeho rodič je úplne normálne, rovnako ako je normálne to, že sa rozhodne nasledovať rovnakú kariérnu voľbu.