Ako apokryfy sa označujú texty, ktoré rozprávajú o biblických udalostiach, vrátane života Ježiša Krista, ale v Biblii by si ich hľadal márne. Rozhodlo sa totiž, že do nej nebudú zaradené. Svoje apokryfy má Starý aj Nový zákon. O čom vlastne tieto príbehy hovoria a prečo ich veriaci neuznávajú?
Starý zákon
Čo sa týka Starého zákona, tak jeho podoba sa ustálila koncom 1. storočia. Starý zákon vznikal postupne v dlhom časovom období. Bolo teda logické, že sa začali objavovať aj texty, ktoré boli s ostatnými v protiklade, prípadne vnášali do židovského učenia rozpory.
Židovská synoda sa teda na konci 1. storočia rozhodla zahrnúť do Starého zákona celkom 39 kníh. Zvyšok textov (napríklad Júdit, Knihy makabejské či Jeremjáš) ostal mimo, stali sa teda apokryfnými. Vyšli však v gréckom a latinskom preklade Starého zákona.
Tieto spisy neboli vylúčené vždy len preto, lebo v niečom odporovali židovskej viere. Tieto texty boli považované za menej dôležité a ich vyškrtnutím sa vlastne o nič neprišlo. Aký je ale ich obsah? Väčšinou medzi nimi nájdeme oslavné ódy na Boha, proroctvá o narodení Mesiáša či Apokalypse. Iné zase formou rôznych legiend spracovávajú osudy biblických postáv.
Keďže sa Starý zákon neskôr stal súčasťou aj kresťanského učenia, medzi veriacimi nastala otázka, ako sa k týmto textom postaviť. Medzi jednotlivými cirkvami ale nepanovala zhoda. Kalvínska cirkev napríklad tieto apokryfy vôbec neuznáva, luteráni a anglikáni ich berú skôr ako doplnok k oficiálnym textom.
Katolícka cirkev ich nazýva deuterokánonické, čo znamená druhotne kánonické. V zásade sa dá povedať, že ich považujú za súčasť kánonu, ale nepripisujú im až takú veľkú dôležitosť.
Výroky Ježiša
Zaujímavé sú však skôr apokryfy Nového zákona. Tie sa totiž neobjavujú v žiadnom preklade Biblie. Apokryfy vznikli v 1. až 4. storočí a po formálnej stránke sa veľmi podobajú knihám Nového zákona. Často sú uvedené menom niektorého z apoštolov (napríklad Jakuba, Petra či Judáša.).
V mnohých prípadoch sú apokryfy v priamom rozpore s učením cirkvi. Aj to bol teda iste významný dôvod, prečo tieto texty neboli nikdy oficiálne uznané. Čo sa v nich teda vlastne píše? Niektoré obsahujú skutky apoštolov, modlitby či proroctvá o Apokalypse. Najzaujímavejšie sú ale apokryfné evanjeliá, ktoré podávajú často odlišný pohľad na Ježišovo učenie a život. Viaceré z nich sa stali centrálnymi textami pre rôzne gnostické sekty.
Napríklad Tomášovo evanjelium obsahuje 114 výrokov, ktoré mal vysloviť práve Ježiš. Tieto výroky sa dlho predávali ústnym podaním, až boli napokon spísané, hoci historici sa nezhodujú na tom, kedy presne. Objavili sa aj názory, že počiatky tohto textu môžu skutočne spadať približne do obdobia Ježišovho života.
Niektoré z týchto výrokov sú veľmi podobné tým, ktoré nájdeme aj v kánonických evanjeliách, iné sú ale odlišné. Určité podstatné výroky či dogmy (napríklad narodenie z panny) z Biblie sa v tomto evanjeliu vôbec nespomínajú.
Manželka Mária Magdaléna či náznak homosexuality
V Evanjeliu podľa Filipa sa zase stretávame s mnohými prvkami, ktoré sú pre súčasnú cirkev neprijateľné. Ježiš a Mária Magdaléna sú v ňom líčení ako partneri. Mária Magdaléna je priamo menovaná ako „družka Ježiša“. V inej pasáži sa píše, že „Ježiš Máriu Magdalénu miloval viac než všetkých učeníkov a bozkával ju na ústa“.
Keď sa ho učeníci pýtali, prečo ju miluje viac ako ich, odpovedal im: „Prečo vás nemilujem ako ju? Ak sú slepý s vidiacim v tme, nelíšia sa jeden od druhého. Keď príde svetlo, vidiaci svetlo uvidí, ale slepý ostane v tme.“
Mária Magdaléna je hlavnou postavou aj v apokryfnom Máriinom evanjeliu. Je popisovaná ako mimoriadne inteligentná žena, ktorá jediná správne pochopí Ježišovo učenie a dostane sa do konfliktu s ostatnými apoštolmi (najmä s Petrom).
Mimoriadne kontroverzným je Tajné Marekovo evanjelium, keďže v ňom nájdeme náznak homosexuality. Tú mal údajne do textu násilne vložiť gnostický filozof Karpokratés Alexandrijský.
Príbeh evanjelia hovorí o bohatom mladom mužovi, ktorý zomrie, ale Ježiš ho vzkriesi. Potom s Ježišom strávi noc: „Mal na sebe plátno cez nahé telo a zostal s ním tú noc. Ježiš ho zasvätil tajomstvu kráľovstva Božieho.“
Judáš ako najvernejší Ježišov priateľ
Za zmienku stojí aj Evanjelium podľa Judáša. Judáš Iškariotský bol jedným z Ježišových apoštolov a veriaci si ho pamätajú ako toho, kto Ježiša zradil a vydal ho židovskej veľrade.
Tento apokryf ale podáva radikálne iný pohľad na túto postavu. Opisuje ho ako Ježišovho najbližšieho priateľa a toho, kto správne pochopil jeho učenie. Ježiš mu tiež prikáže, aby ho Judáš zradil a práve tým naplnil božiu vôľu.
Jakubovo protoevanjelium rozpráva o živote Panny Márie a o narodení Ježiša. Na udalosti z Ježišovho detstva sa zameriava aj Matúšovo evanjelium detstva a Tomášovo evanjeliom detstva.
Druhé menované opisuje malého Ježiša veľmi kontroverzne. Na jednej strane koná zázraky (nechá oživiť vtákov z hliny), ale aj pripravuje druhých ľudí o život. Kvôli tomu sa ho obyvatelia Nazaretu boja. Neskôr ale Ježiš získa múdrosť a pomáha ľuďom.
