Apollo na Mesiaci pristálo, misia Artemis II ho „iba“ obletela. Prečo sa človek po vyše 50 rokoch stále nevrátil na jeho povrch?

Posádka Artemis II sa v súčasnosti dostala najďalej od Zeme než ktokoľvek iný.


Po viac ako polstoročí sa ľudstvo vrátilo k Mesiacu, no atmosféra je iná. Kým éru Apollo poháňal mrazivý strach z jadrovej apokalypsy a studená vojna, dnešný program Artemis čelí novej konkurencii v podobe Číny. NASA už neplánuje len krátke návštevy a zapichovanie vlajok. S misiou Artemis II prichádza strategická cesta k vybudovaniu trvalej základne. Prečítajte si, prečo sa NASA tentoraz neponáhľa s pristátím na Mesiaci a kedy by sme sa mali opäť dotknúť mesačného povrchu.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Strach ako palivo pokroku

Keď sa v 50. rokoch začal prvý vesmírny súboj, nešlo len o vedu, ale aj o prežitie. Sovietske prvenstvá so Sputnikom a psom Lajkou neboli pre USA len ranou pod pás, ale bezpečnostnou hrozbou, píše portál Space.com. Logika bola vtedy mrazivo jednoduchá: ak dokáže niekto dostať na obežnú dráhu družicu, dokáže odtiaľ zhadzovať aj atómové bomby, uviedol v tomto duchu pre portál Ed Stewart, kurátor múzea v U.S. Space & Rocket Center.

Tento „existenčný teror“ studenej vojny, umocnený výbuchom americkej rakety v priamom prenose, prinútil Washington naliať do programu Apollo nepredstaviteľné sumy. Cieľom bolo poraziť ZSSR za každú cenu. Akonáhle však Neil Armstrong v roku 1969 vstúpil ako prvý človek na povrch Mesiaca a Sovietsky zväz sa neskôr rozpadol, hlavný motor motivácie – strach z nepriateľa – jednoducho pohasol.

Mohlo by ťa zaujímať:

Preteky o bežný život na Marse začínajú: Čo nám hrozí na červenej planéte?

Čínsky drak mení pravidlá hry

Odborníci dnes upozorňujú na zaujímavý paradox. Hoci sú dnešné technológie oproti roku 1972, keď bol človek naposledy na Mesiaci (v rámci misie Apollo 17), niekde úplne inde, technologický skok sám osebe nikdy nedokáže vyvinúť taký tlak na štátnu pokladnicu ako geopolitické súperenie, uviedol pre Space.com Frederic Bertley, prezident a CEO Centra vedy a priemyslu v Ohiu.

Dnes tento tlak opäť narastá, no v inom odtieni. Hlavným rivalom USA je tentoraz Čína, ktorá plánuje mesačnú prechádzku do konca tejto dekády. Dnešná geopolitická situácia je síce napätá, no chýba jej ten paralyzujúci strach z totálneho vyhladenia, ktorý poháňal éru Apollo. Pre vtedajších ľudí nebol let na Mesiac vedeckým experimentom, ale demonštráciou sily v čase, keď svet balansoval na hrane jadrovej apokalypsy. Súčasné súperenie s Pekingom je skôr o technologickej nadvláde a dlhodobej prítomnosti vo vesmíre, než o zúfalom pokuse dokázať nepriateľovi, že ho dokážeme vymazať z mapy.

O čo vlastne ide pri misii Artemis II a prečo teda nepristála na Mesiaci?

Misia Artemis sa od Apolla líši v DNA. Kým v 60. rokoch išlo o politické gesto a rýchle „zápisné“ v histórii, dnešný návrat je strategický. Dôvod, prečo aktuálna misia Mesiac „len“ obletela (posádka je už na ceste domov, návrat je naplánovaný na 10. apríla), je podľa NASA prostý. Patty Casas Horn, zástupkyňa vedúceho pre analýzu misií v NASA, pre CNN vysvetlila: „Stručná odpoveď je, že na to nemá kapacity. Toto nie je lunárny pristávací modul.“

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

NASA stavila na postupnú stratégiu: „Najprv vyvinieme určitú funkciu, potom ju otestujeme,“ uviedla Horn pre CNN s tým, že cieľom je minimalizovať riziko. Hoci je finálnou métou povrch Mesiaca, aktuálna fáza sa sústredí na bezpečnosť ľudí: „K pristátiu na Mesiaci sa dopracujeme, ale Artemis II je skutočne o posádke.“

Okrem samotného pilotovaného obletu Mesiaca sa experti zameriavajú na päť kľúčových oblastí, píše sa na oficiálnej stránke NASA:

  • Súhra techniky a ľudí: Nejde len o raketu. Cieľom je otestovať komplexnú spoluprácu – od pozemných riadiacich stredísk cez hardvér vo vesmíre až po logistiku štartu a následného vyzdvihnutia kapsuly po pristátí.
  • Prežitie posádky: Inžinieri musia potvrdiť, že systémy podpory života a pozemné tímy dokážu udržať astronautov v bezpečí počas celého letu, drsného pobytu vo vesmírnom prostredí až po ich bezpečný návrat na hladinu oceánu.
  • Analýza výkonu: Po návrate bude kľúčové získať späť všetok hardvér a digitálne dáta. Tie poslúžia ako „učebnica“ pre ďalšie lety, aby sa eliminovali chyby pri budúcich, ešte náročnejších misiách.
  • Detailná diagnostika: Súčasťou letu je aj séria doplnkových úloh, ktoré majú za cieľ do poslednej skrutky overiť funkčnosť jednotlivých podsystémov a správnosť nameraných údajov.
  • Bezpečnostné poistky: Misia preverí záchranné systémy v reálnych podmienkach. Zahŕňa to nácvik prerušenia operácií či evakuačné postupy pre prípad neočakávaných technických zlyhaní.
Profimedia/NASA

Ako vyzerajú plány NASA po misii Artemis II sa dozvieš v pokračovaní článku na ďalšej strane


Tagy:
Sledujte nás na Google Správy
Nenechajte si ujsť žiadne dôležité novinky.
Sledovať
Po otvorení kliknite na hviezdičku Sledovať
REKLAMA
Nicolette Ftáčková
Vyštudovala som žurnalistiku a svoju vášeň k písaniu som objavila už v detstve, keď som hodiny tvorila rôzne príbehy. V EMEFKA sa venujem aktuálnemu dianiu doma i v zahraničí, pričom môj záber tém je veľmi široký.Rada píšem o zaujímavých ľuďoch a hľadám inšpiratívne príbehy, pričom mi sú blízke spoločenské a LGBTI+ témy. Mojím cieľom je sprostredkovať čitateľom obsah, ktorý ich zaujme, obohatí a podnieti k zamysleniu.
Najčítanejšie
Podobné