Archeológovia objavili na stavenisku rýchlostnej cesty R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany deväť hrobov z doby bronzovej. Domnievajú sa, že na území križovatky Košice – Krásna mohlo byť sídlisko. Informovala o tom hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti Eva Žgravčáková.
Archeológovia predbežne datujú hroby do doby bronzovej, konkrétne do obdobia otomanskej kultúry. Našla sa však keramika aj z iných období, ktoré ešte archeológovia určujú. „Je dôležité podotknúť, že archeologické práce nebrzdia výstavbu celého úseku. Práce sa vykonávajú vždy len na tej časti úseku, kde sa daná archeologická lokalita nachádza a nedochádza k narušeniu prác ostatných objektov. Celkovo našli odborníci tri archeologické lokality, ktoré potvrdili sondážnym výskumom. Archeológovia ešte nekončia, prieskum pokračuje naďalej. S ukončením archeologického prieskumu sa predbežne počíta na jeseň,“ uviedla Žgravčáková.
Archeologický výskum sa robí práve z toho dôvodu, aby boli zachránené všetky archeologické nálezy, ktoré by mohli byť stavbou diaľnice narušené. Po ich preskúmaní, vybratí a odbornom zdokumentovaní je po dohode s krajským pamiatkovým úradom samotná lokalita daná k dispozícii k stavebným prácam a nijakým spôsobom ich neobmedzuje. Košická pôda pod R2 okrem najaktuálnejších nálezov odokryla aj črepové nálezy. Keramický materiál, ktorý sa našiel, bol hlavne z praveku a staršej doby bronzovej, ale aj z doby laténskej či zo stredoveku a novoveku.
Územie bolo v histórii pomerne husto osídlené. V minulosti sa tu obyvateľstvo sústreďovalo najmä pri Hornáde a jeho prítokoch. Rieka Hornád nebola len výdatným vodným zdrojom, ale pozdĺž jej toku viedla aj dôležitá komunikácia spájajúca južnú a východnú časť Karpatskej kotliny s oblasťami nad severným karpatským oblúkom, kde sa pripájala na trasy vedúce až k Baltskému moru. Už archeologické prieskumy vykonávané v minulosti v Košiciach a okolí ukázali, že táto oblasť bola intenzívne osídľovaná od najstarších časových úsekov praveku.
