Stačí málo a príjemný výlet či turistika sa môže zmeniť na nočnú moru a zúfalý boj o prežitie. A najhoršie je, keď sa človek dostane do problémov tam, kde sa nemôže dovolať žiadnej pomoci. Svoje o tom vie aj Aron Ralston, ktorý sa v roku 2003 stal obeťou desivej nehody. Niečo viac si o nej povieme v tomto článku.
Rodený dobrodruh
Aron Lee Ralston sa narodil v roku 1975 v meste Marion v americkom Ohiu. Odmalička mal záľubu v športoch a horskej turistike. Pre horolezectvo ukázal veľký talent a vo svojich dvadsiatich rokoch už bol mimoriadne skúsený a mal dojem, že ho nič nemôže prekvapiť.
V krutej zime napríklad dokázal zdolať 59 vrcholov s nadmorskou výškou nad 14-tisíc stôp (cca 4 250 metrov) v Colorade. Ralston mal rád výzvy a často sa (treba povedať, že nezodpovedne) vrhal aj do rizika. Známy je napríklad incident, keď ho spolu s ďalšími dvoma priateľmi strhla lavína. Našťastie sa nikto vážne nezranil.
Osudná nehoda
26. apríla 2003 sa Ralston vydal sám do národného parku Canyonlands, aby sa tu venoval takzvanému canyoningu. Ten kombinuje viacero spôsobov postupu, menovite horskú turistiku, horolezectvo, zlaňovanie a plávanie. Človek pri canyoningu postupuje rôznymi úzkymi priezormi, korytami horských riek či potokov. Z toho vyplýva, že horolezec musí danú oblasť veľmi dobre poznať a na canyoning sa dôkladne pripraviť.
Ralston si bol istý, že Canyonlands dobre pozná, avšak ani to ho nezachránilo pred nečakanou nehodou.
Keď zliezal úzkym miestom na kaňone Bluejohn, svojím pohybom uvoľnil ťažký balvan, ktorý mu dopadol na pravú ruku a rozdrvil ju.
A čo bolo ešte horšie, ruku mu „pricvikol“ ku skale. Kameň vážil ohromných 360 kilogramov a Ralston sa tak ocitol uväznený medzi stenami kaňonu, niekoľko metrov nad zemou.
Bez vody a jedla
Človeka už pri predstave, že by sa dostal do podobnej situácie ako Ralston, obchádza mráz. Aron ale vedel, že musí konať. Ale ako? Jeho možnosti boli značne obmedzené. Ako mimoriadne nešťastným sa ukázal byť fakt, že nikomu nepovedal, že sa chystá práve do Canyonlands. Jeho priatelia a rodina tak nevedeli, kde ho majú hľadať. Ralston mal so sebou len fľašu vody (hoci už nie plnú) a dve burritá. To boli celé jeho zásoby. Rôznymi spôsobmi sa snažil kameňom pohnúť a oslobodiť sa, ale jeho pokusy boli márne.
Ralston vedel, že ak chce prežiť čo najdlhšie, musí svoje ďalšie kroky dôkladne zvážiť. Dve burritá preto nezjedol okamžite, ale po malých kúskoch. Rovnako sa snažil šetriť aj vodou. Jeho zásoby sa ale veľmi rýchlo míňali. Prešiel deň, potom ďalší a Ralston bol stále slabší a vyčerpanejší.
Po troch dňoch už nemal žiadnu vodu ani jedlo, takže bol nútený piť vlastný moč.
Začalo mu byť jasné, že sa môže zachrániť len amputáciou rozdrvenej ruky. Mal však pri sebe len vreckový nôž, ktorým by nedokázal prerezať kosti. Sily ho rýchlo opúšťali a on sa začal zmierovať s tým, že tu zomrie. Nožom do pieskovcovej steny vyryl svoje meno, dátum narodenia a dátum predpokladanej smrti. Na malú kameru tiež natočil posledný odkaz svojej rodine. Následne už len čakal na smrť. Kvôli nedostatku vody a jedla sa mu točila hlava, prepadal do delirických stavov.
Nápad, ako sa zachrániť
Predpokladal, že najbližšiu noc už neprežije. Začal mať halucinácie, v ktorých videl seba, ako sa hrá so svojím budúcim dieťaťom. Dá sa povedať, že mu to do istej miery vlialo novú energiu. Vnímal to ako záblesk budúcnosti a potvrdenie toho, že prežije.
A na piaty deň ráno si odrazu uvedomil, že sa môže zachrániť – musel si zlomiť vretennú a lakťovú kosť.
Urobil to tak, že si kosti prekrútil na druhú stranu. Tento extrémne bolestivý zákrok sa mu naozaj podaril. Nožom si následne prerezal svaly a šľachy. Jeho ruka sa už začínala rozkladať, čo mu ale nahrávalo do kariet. Ak by sa o podobný úkon pokúsil skôr, krv by nebola dostatočne zahustená a on by zaručene vykrvácal. Teraz bol ale konečne voľný.
Vyhraté ale ešte zďaleka nemal. V prvom rade sa musel v bezpečí dostať na zem (bol vo výške asi 20 metrov), čo sa mu napokon podarilo. Od svojho auta bol ale ešte dlhých 13 kilometrov a nemal pri sebe mobil. Po prejdení takmer 10 kilometrov však vyčerpaný Ralston narazil na turistov z Holandska. Tí mu dali jedlo a vodu a okamžite zavolali záchranku a políciu. Ralston stále silno krvácal a bál sa, že ho to bude stáť život. Napokon bol ale helikoptérou prevezený do nemocnice. Stratil asi štvrtinu krvi a počas piatich dní schudol 18 kilogramov.
Strážcom parku sa podarilo spod kameňa vytiahnuť aj Ralstonovu ruku. Aby dokázali obrovským balvanom pohnúť, potrebovali na to 13 mužov, hriadeľ a hydraulický zdvihák. Ruku následne spopolnili a popol dali Ralstonovi.
Silný príbeh dostal skvelú filmovú podobu
Aron Ralston sa po zotavení objavil vo viacerých televíznych reláciách a jeho príbeh zverejnili noviny a časopisy. On sám o svojom očistci napísal knihu Between a Rock and a Hard Place. Jeho nehoda, pri ktorej takmer zomrel, ho však neodradila od ďalších podobných túr.
Ako však povedal, už si dáva oveľa väčší pozor, vždy dáva rodine a priateľom dopredu vedieť, kam ide, a má so sebou mobil. V roku 2009 si vzal za manželku Jessicu Trusty, s ktorou má syna Lea. V roku 2012 sa rozviedli. V rokoch 2012-2013 bola jeho partnerkou Vita Shannon, ktorá mu porodila dcéru.
Ralstonov príbeh inšpiroval aj filmárov.
Na základe jeho knihy Between a Rock and a Hard Place vznikla strhujúca dráma 127 hodín v réžii Dannyho Boylea. Arona Ralstona si v nej zahraj James Franco. Snímka si odniesla nadšené ohlasy kritikov aj divákov, ako aj 6 nominácií na Oscara (jednu získal aj James Franco ako najlepší herec) a 3 nominácie na Zlatý glóbus. Sám Ralston sa zúčastnil na slávnostnej premiére a s výsledným filmom bol veľmi spokojný. Podľa neho snímka odráža realitu tak verne, že ide takmer o dokument.
