Na EMEFKA ti neustále prinášame rozhovory s inšpiratívnymi Slovákmi, ktorí ti môžu ponúknuť nový pohľad na život či okienko do iného sveta. Tentokrát sme sa obrátili na všestranného Arpáda (26). Ten má za sebou už veľké množstvo rôznorodých dobrodružstiev, pričom to najnovšie ho zaviedlo do Nórska, kde začal pracovať ako mäsiar.
Čo ho motivovalo k ceste na samotu? Čo tam robil? S akými kuriozitami sa stretol? Na tieto a mnohé ďalšie otázky nám odpovedal a popri tom načrtol aj ďalšie historky zo svojho túlania sa po svete.
Ako si sa vôbec do Nórska dostal? Čo ťa motivovalo ísť tam?
Prvým impulzom bolo asi vyhorenie. Trištvrte roka som sa konštantne bez prestávky venoval budovaniu firmy spolu s mojím kolegom. Chceme priniesť na trh novinku v oblasti povzbudivých nealkoholických nápojov a na Slovensku, respektíve všeobecne v EÚ, sa mi zdá veľmi náročné “prehrýzť” sa cez všetku tú byrokraciu.
Investoval som asi viac energie než som mal k dispozícii a zostal som úplne vyšťavený. Jednoducho som potreboval vypadnúť a na chvíľu všetko nechať tak. Okrem iného nám ako bonus okresali úver v banke, takže bolo treba vymyslieť ako si oddýchnuť a zarobiť peniaze. Dostal som sa tam lietadlom z Bratislavy, i keď som mal naivné predstavy, že pôjdem autom a urobím si roadtrip.
Bol si tam prvýkrát?
Nie. Nórsko bolo mojím prvým dobrodružným výletom ešte počas strednej školy. Kamarát Juraj si založil cestovnú agentúru a v lete v roku 2016 sme desať dní cestovali od Bergenu až po Oslo. Išlo o prvý zájazd sprostredkovaný touto cestovkou. Niektoré veci sa ešte nedoriešili. Prvú noc sme napríklad spali na toaletách pre invalidov, kde sme museli prelepiť dymové senzory, aby sme si mohli v ešuse na plynovom horáku uvariť instantnú polievku.
Ale toto je na dlhšie. Vrátil som sa do Nórska začiatkom jesene 2024, lebo som si potreboval zarobiť peniaze na nahratie albumu a malú rekonštrukciu domčeka v Banskej Štiavnici, ktorý som mal vtedy v prenájme spolu s kamoškou. Vybavil som si tam prácu na zemiakovej farme cez jednu známu a mesiac som chodil šesť dní v týždni na dvanásť hodín denne triediť zemiaky na traktore, ktorý ich vykopával zo zeme.
Nikdy by som nepovedal, že človek môže zažívať morskú chorobu z kývajúceho sa traktora. Keď sa zemiaková sezóna skončila a hrozilo mi, že sa budem musieť vrátiť domov bez dosiahnutia môjho zárobkového cieľa, skúšal som uprosiť pána, u ktorého som bol ubytovaný, či náhodou nemá pre mňa ešte nejakú prácu. Zobral by som čokoľvek a on sa ma pýtal, čo viem robiť. Tak som zo srandy šplechol, že môj otec poľuje a ja mu celé roky pomáham rozoberať mäso.
Už začínam cítiť arómu jatiek. To bol zlomový bod?
Pán Arne zostal natešený, že presne takéhoto niekoho hľadá jeho synovec. Ten si spolu s bratom otvoril mäsiareň v neďalekej oblasti Finnskogen, kde poľovníci nosia ulovené losy. Neváhal som. O pár dní som už býval na chate v tritisíc hektárovom lese bez akéhokoľvek dopravného prostriedku s najbližším obchodom vzdialeným trinásť kilometrov odo mňa.
Pracoval som tu ďalší mesiac do skončenia loveckej sezóny, každý deň som jedol mäso, lovil ryby, varil všetko na ohni, lebo mi nefungoval elektrický sporák… no takéto náhodné situácie sa mi v živote dejú neustále.
Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:
- Sestrička zo psychiatrie na Slovensku: Pani na oddelení si myslela, že je jednorožec. Psychické problémy majú dnes hlavne mladí
- Slovenská gynekologička pôsobiaca vo Švédsku vyvracia mýty, ktorým ľudia veria na sociálnych sieťach: Stále ma dokáže prekvapiť, čo ženy nevedia
- Tvoje telo vie o traume skôr než ty. Prezrádza ju tvoj dych, držanie tela aj to, že nevieš schudnúť (ROZHOVOR)
Medzi mojou prvou a treťou cestou do Nórska som stihol robiť recepčného na Islande, potrubára v Rakúsku, kuchára v Škótsku, ošetrovateľa na oddelení zlyhávania a transplantácie srdca v Bratislave, stewarda v Iraqi Airways, študovať žurnalistiku na Univerzite Komenského, fotografiu na VŠVU… a teraz som konateľom vlastnej firmy a do toho ešte aj sezónny mäsiar… je to ako hádzať kockami.
Ako prebieha taký bežný deň nórskeho mäsiara?
Napriek budíku o 5:30 vstávam až okolo deviatej, lebo sa tu neskoro rozvidnieva. Dám si čaj a raňajky – praženicu s kukuričným chlebom a mliekom s pridaným vitamínom D. Doobeda poľovníci privezú losa, ktorého treba vytiahnuť na háky za mäsiarňou. Keď mi s tým nepomôžu, je to poriadna drina, lebo dospelé losy môžu mať aj vyše 250 kg.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Ako prebieha spracovanie obrovského losa
- Aké kuriozity na mieste zažil
- Aké zaujímavosti skrýva okolie samoty, ktorú obýva
- Aké rozdiely vidí medzi Nórmi a Slovákmi
- Aké je to žiť na samote a prečo by to odporučil aj iným
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Emefka PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
