Slovensko si každý deň jednu zo svojich nôh namočí do poriadne hlbokej bahnistej kaluže. Bolo len otázkou času, keď sekáč kultúrneho kata prejde z divadla aj na film. Ako informuje Film.sk, pohár trpezlivosti sa vylial, filmárske asociácie totiž tvrdia, že noví členovia rady Audiovizuálneho fondu (AVF) narábali so svojou pozíciou nezodpovedne, neprofesionálne a ešte k tomu aj neuvážene. Budúcnosť mnohých dôležitých a výnimočných filmových festivalov je preto momentálne otázna.
Rada AVF na svojom zasadnutí 20. marca 2025 rozhodovala o dotáciách pre filmové festivaly a o štipendiách pre profesionálnych tvorcov. Podľa filmových odborníkov to však údajne robila v rozpore so zákonom, internými predpismi fondu, neeticky, a doslova ignorovala povinnosť hospodárne nakladať s finančnými prostriedkami.
Rozhodnutím rady došlo podľa asociácií pôsobiacich v audiovízii k porušeniu niekoľkých práv žiadateľov, porušeniu zákona a mnohých ďalších priestupkov. Asociácie pôsobiace v audiovízii sa preto obrátia na dozornú komisiu fondu, verejného ochrancu práv, prokuratúru a zvažujú sa aj ďalšie právne kroky. Vyzerá to tak, že kultúrne nepokoje sa už menia na vojnu.
Nepodporené festivaly
Členovia rady fondu vymenovaní ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou: Ingrid Štepanovičová, Štefan Nižňanský, Štefan Dlugolinský, Jozef Chudík a Jana Prágerová koordinovane zablokovali odbornou komisiou navrhnutú podporu šiestim festivalom: Filmový festival inakosti, June Film Fest, Scandi, Be2Can, Jeden svet a Cinedu.
Film.sk upozorňuje, že aby tak mohli urobiť, musel niektorý člen rady navrhnúť vyňatie týchto festivalov z protokolu odbornej komisie na samostatné hlasovanie a zdôvodniť tento návrh. Ten predniesla Ingrid Štepanovičová.
Povedala, že fond musí s prostriedkami nakladať viac racionálne, práve pre ich nedostatok. „Rada fondu nie je viazaná na kvantitu prijímania kladných rozhodnutí, ale má dbať na kvalitu žiadosti, spoločenský význam a v neposlednom rade aj hospodárnosť i účelovosť jednotlivých projektov,“ tvrdí. Preto vraj navrhla menej úspešné žiadosti z protokolu vyňať.
Vo výsledku to vyzerá tak, že sa medzi „menej úspešnými festivalmi“ nachádzajú aj festivaly zamerané na ochranu ľudských práv. Napríklad taký Filmový festival inakosti, ktorý sa v hodnotení komisie objavil na treťom mieste, alebo Jeden svet či podujatia Scandi a Be2Can.
Podľa vyhlásenia filmárov ubehlo od fungovania fondu už 15 rokov, pričom za ten čas nemala žiadna ideológia ani politická strana žiadny vplyv na jeho rozhodovanie o podpore. Blokáda prostriedkov na fungovanie známych, renomovaných a dôležitých filmových festivalov sa preto zdá byť prejavom diskriminácie a prejavom ideológie postavenej na potláčaní menšín.
Tento bod je asi najzávažnejším, keďže ako tvrdia filmárske asociácie, ide priamo o rozpor s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj základnými princípmi, na ktorých stojí Európska únia.
Problematickosť nových členov rady
Filmári spochybňujú odbornosť nových členov rady aj na základe marcovej diskusie k schvaľovaniu štipendií. Spomenutí piati členovia totiž zablokovali schválenie celého protokolu a tak AFV nepridelil ani jedno štipendium, pričom žiadostí bolo dokopy až 45.
To je vraj podľa filmových odborníkov v rozpore s viacerými vnútornými predpismi fondu. Nehovoriac o tom, že každý žiadateľ zaplatil administratívny poplatok s tým, že jeho žiadosť bude riadne a profesionálne posúdená.
