Austrália. Krásna to krajina, plná všelijakej hávede. Myslíš si, že ten gigantický pavúk z Harryho Pottera a všetci jeho menší pomocníci boli čisto len fiktívnou záležitosťou? Myslíš si, že hady dlhšie ako týždeň pred výplatou existujú len v tvojich najhorších nočných morách? Tak to si ešte očividne nebol v Austrálii, ako ju opisujú ľudia na Reddite.

Pretože práve tam majú všetky tieto nádhery – obrovské pavúky, dlhočizné hady a podobnú chamraď, ktorá síce má plné právo žiť na tomto svete, no to nerobí stretnutia s ňou o nič príjemnejšie. A presne o takéto nepríjemné stretnutia sa Austrálčania podelili.

1. Vrátil som sa z bicyklovania, vyzul som si na terase topánky a akosi som ich zabudol zobrať dovnútra. O dva dni neskôr som chcel ísť na bicykel znovu, vrátil som sa na terasu, obul si prvú topánku a všetko bolo v poriadku. No potom som strčil do topánky druhú nohu a zacítil niečo mäkké.

Okamžite som ju vytiahol von… posiatu desiatkami drobných pavúčikov a kútikom oka som zbadal, ako z topánky lezie obrovská mama pavúčica. Ponaučenie do budúcnosti – nikdy nenechávaj topánky na terase, alebo si ich aspoň pred obutím skontroluj.

2. Šoféroval som po dlhej rovnej ceste, okolo mňa len ničovaté nič, na sekundu som žmurkol. Zrazu, ani neviem ako, musel som volantom prudko trhnúť doprava, aby som sa vyhol čelnej zrážke s desiatimi vydesenými emu, ktoré utekali na všetky možné svetové strany.

3. Kosil som na záhrade trávnik a narazil som na hada. V domnienke, že je to len ďalšia z užoviek, ktoré sa tu plazia na dennom poriadku akoby nič, som chytil palicu a buchol ňou o zem tesne vedľa hada, aby som ho vystrašil. Ten na mňa zasyčal (už vtedy som sa skoro posr*l) a vrhol sa vpred, rovno mne do ksichtu. Nebola to užovka, bola to pakobra tigria.

4. Vyšla som von na verandu vychutnať si pohľad na záhradu, keď som zrazu začula agresívne bzučanie. Pozriem sa dole a čo nevidím – obrovský huntsman (pavúk, šialene obrovský, fakt) a pavúčí sršeň spolu bojujú na motívy Godzilla: Kráľ monštier.

Naháňali sa po celej verande, potom sa sršňovi konečne podarilo bodnúť pavúka a odtiahnuť ho do svojej diery v stene. Až neskôr som sa dozvedela, že tie beštie využívajú mŕtve telá pavúkov ako súkromný inkubátor pre svoje malé mini beštie.

5. Sadol som si do auta, sklopil tú srandu, ktorá zabraňuje slnku, aby ti prepálilo šošovku ako laser… a presne odtiaľ na mňa vypadol. Gigantický huntsman. Vedel som, že mi už nejakú dobu pobehuje po garáži, ale z predstavy, že ho mám ísť vyháňať von, som nebol dvakrát nadšený.

Ale toto už bolo príliš. Nabral som ho na časopis a vyhodil von z auta. Varoval som ho, že ak sa ku mne ešte raz priblíži, budem musieť vytasiť plameňomet. Rád by som vedel, čo si o mne v tej chvíli mysleli susedia – dospelý chlap dohovára obrovskému pavúkovi, nech ho nechá na pokoji.

6. Prišiel som domov z dvojtýždňovej dovolenky. Naši ma vyzdvihli a odišli preč na svoju dovolenku. V tú noc som spal na bruchu, keď tu zrazu prišla cez okno do mojej izby vačica a usadila sa mi pri nohách.

Nemám psa ani mačku, takže keď som sa uprostred noci zobudil na to, že sa mi niečo huňaté obtiera o nohy, skoro som dostal infarkt. Mykol som sa, vačica sa vydesila a odskočila na opačný koniec izby. Zvyšok noci som spal na gauči v obývačke.

7. Išla som čosi zobrať do kôlne. Bola tam tma ako v rohu, žiadne svetlá a zrazu som len zacítila, ako po mne čosi lezie. A potom znovu, a zas, a zase čosi inde. Poriadne mi stislo polky, o to viac, keď som zistila, že sú to desiatky čiernych vdov a ich uštipnutie je smrteľné. Nebojím sa pavúkov, ale čo je veľa, to je moc. Našťastie, boli u mňa kamaráti, ktorí ich ochotne zo mňa dali dole.

8. Asi päť rokov dozadu som mal pri práci v bani osobnú skúsenosť s pakobrou austrálskou. Uhryzla ma a môžem objektívne povedať, že to bolo to najhoršie, čo sa mi v živote stalo. Po podaní protilátky sa dostavili všetky vedľajšie účinky, ktoré sa dostaviť mohli, vrátane slepoty. Trvalo mi dva roky, kým som sa naplno zotavil.

9. Nie som z Austrálie, ale v rámci študijného programu som tam rok študoval. Jeden večer sme s kamarátom kráčali po predmestí. Bola tma, no ešte nesvietili svetlá, tak som z vrecka vytiahol mobil a zapol na ňom svetlo.

V tej sekunde som na strome oproti nám zahliadol monštruózneho netopiera – roztiahol krídla a vyzeral ako Batman. Rútil sa smerom k nám a myslím, že sme si obaja v tej chvíli mysleli, že plynie naša posledná minúta. Tak rýchlo som ešte nebežal.

10. Počas výletu v dažďových pralesoch sa mi na očnú buľvu prisala pijavica. Kamarát ju chcel ocikať alebo v jej blízkosti zapáliť zápalku, no ja som nebola nadšená ani z jednej možnosti. Takže som čakala, nechala ju hompáľať sa mi na oku, až kým sa dostatočne napila a sama to po hodine vzdala.

O týždeň neskôr som išla s tým kamarátom na prvé rande, aj napriek tomu, že som mala oko stále ako zombík. A minulý rok (o desať rokov neskôr) sme si v rovnakom pralese, no tentokrát už bez pijavice, povedali svoje „áno“.

Manžel dodnes spomína na to, ako sa mi po prvý raz zvodne zahľadel do očí… a videl tam hompáľajúcu sa pijavicu. V prípade, že by ste chceli vedieť, ako to asi vyzeralo… klik SEM.

11. Bola som výlete so sestrou a otcom, keď sa na nás vyrútili traja nahnevaní dingovia. Našťastie ich otec odohnal palicou skôr, ako nám stihli niečo urobiť… no nohavice sme si museli ísť prezliecť všetci.

12. Manžel sa bol aj s partičkou kamarátov kúpať na priehrade. Jeden z nich z ničoho nič zakričal „krokodíl“, no ako sa neskôr ukázalo, nebol to krokodíl. Bol to dvojmetrový čierny had, ktorý sa agresívne plavil na vode smerom k nim.

Manžel okamžite vyskočil z vody, chcel ísť zobrať všetkým oblečenie, no na jeho nemilé prekvapenie zistil, že druhý, taký istý had oddychuje na ich šatách. Kráčali domov asi dva kilometre bosí a takmer nahí.

13. Zobudila som sa uprostred noci, len tak, na nič konkrétne, no pre istotu som sa poobzerala okolo seba. A vtedy som ho zbadala. Najväčšieho huntsmana, akého som kedy videla, čo sa zo stropu spúšťa rovno nad mojou hlavou.

Okamžite som vystrelila z postele a o sekundu nato dopadol pavúk na môj vankúš. Na môj vankúš, kde ešte pár chvíľ dozadu bola moja hlava. Dovtedy som sa pavúkov nebála, ale teraz ich už nemôžem ani cítiť.

14. Otec trhal vzadu na záhrade burinu a narazil na hada, predpokladám na kobru austrálsku. Môj otec nie je žiadny atlét, ale stavím všetky svoje drobné na to, že by v tej chvíli predbehol aj Usaina Bolta.

Vtedy mi to prišlo vtipné, no potom som o pár dní neskôr prechádzal s kamošmi cez vysokú trávu (prišlo nám to ako super skratka) a ktože sa v nej skrýval? Presne tak, ďalšia idiotská pakobra. Ten Usain by si mal reálne začať hľadať nové zameranie.

15. Kúpala som sa v rieke a zbadala som, ako sa do nej z brehu spúšťa had. Začal plávať smerom ku mne. A očividne mu celé to plávanie išlo omnoho lepšie ako mne. Na súši by som skúsila aspoň utekať, ale vedela som, že vo vode nemám šancu. Tak som ostala plávať na mieste, keď prechádzal okolo mňa, tak som sa pocikala, a len čo sa odo mňa vzdialil, plávala som, čo mi sily stačili.

Zdroj: XennIsNotHere / Reddit