Detektívna práca s plastovým vreckom
Zákon schválnosti funguje pri venčení úplne nekompromisne. Vrecká na exkrementy nosíš vo vrecku vždy vtedy, keď ich reálne vôbec netreba. No keď tvoj pes predvedie výkon hodný zápisu do Guinnessovej knihy rekordov, vtedy zákonite ostávajú doma. Zúfalo prehrabávaš vrecká, kontroluješ bundu aj batoh a medzitým cítiš na chrbte pohľady dôchodkýň, ktoré celý výjav pozorne sledujú z balkóna. Dobre vieš, že ak ten „poklad“ nepozbieraš, do piatich minút o tom bude vedieť celé sídlisko.
Ty sa motáš, ja sa motám, všetci sa motáme
Prechádzka so psom môže byť prekvapivo nebezpečnou pohybovou aktivitou. Na papieri to vyzerá jednoducho – pes pôjde po pravej strane chodníka, ty rovno za ním a všetci budete spokojní. Lenže v praxi to takto nefunguje.
Len čo sa presunieš doprava, pes si vyberie ľavú stranu, natiahne vôdzku krížom cez chodník a cudzia pani zamestnaná telefonátom sa oň akurát tak fajne potkne. Super. Klusáš teda na druhú stranu chodníka, načo sa pes promptne otáča a odchádza na tú pôvodnú. Nasleduje hlasný povzdych. Veď môže byť aj horšie, hovoríš si. Môže okolo teba napríklad začať krúžiť, omotať ťa vôdzkou komplet celého a nechať ťa strepať sa ako vrece zemiakov. Presne tak ako naposledy.
Nekonečný zdroj energie
Po hodine tohto náročného maratónu sa konečne vraciate domov. Ty padáš od únavy, si spotený ako prasa a snívaš len o tom, ako sa natiahneš na gauči. Pes sa medzitým pokojne napije vody, natiahne sa… a o pár sekúnd už stojí pri dverách s obľúbenou hračkou v papuli. „Tak čo, dáme ešte jedno koliečko?“ kričia jeho oči, no ty máš dosť. Kde sa v ňom toľko energie vôbec berie?!
