Nočný maratón pri stolových hrách
Keď konečne utíšite hlad aj smäd, prichádza hlavný bod programu. Zábava graduje, graduje, graduje… pokojne až do tretej hodiny ráno. Na grile sa dopeká posledná zelenina, promile v krvi otvára filozofické debaty a niekto zaručene vytiahne starú gitaru, na ktorej vie zahrať presne dve pesničky. Smells Like Teen Spirit od Nirvany a Kohútik jarabý.
Ostatní sa, ignorujúc amatérsku hudobnú vsuvku, presunú k stolu a vytiahnu spoločenské hry. A tu začína tá poriadna dráma. Kto sa nezduje pri kartách, že ho niekto päťkrát po sebe vrátil do hry červenou sedmou, toho rozdrapí od jedu, keď mu pred nosom vyfúknu Napoliho v Dostihoch a stávkach. Prichádzajú nadávky, hromženie, silné emócie, no napokon aj tak odchádzate spať s úsmevom na perách.
Veľké športové plány, ktoré stroskotali
Večer ste v tom všetci mali jasno. Ste v prírode, tak ráno pôjdete na túru… alebo aspoň na dlhšiu prechádzku. Ranný bolehlav je však k týmto ambicióznym športovým snom nesmierne krutý. Keď sa okolo desiatej vykotúľa z izby prvý preživší, športové nadšenie definitívne dochne a obratom ho prevalcuje konsenzus, že najlepšou rannou rozcvičkou bude pretočiť sa na druhý bok. Maximálny fyzický výkon dňa tak nakoniec spočíva len v presune ku kanvici a uvarení kávy.
Boj o prežitie v kúpeľni
Sprcha na chate predstavuje skúšku odolnosti. Funguje podľa vlastných pravidiel a teplá voda v nej buď netečie vôbec, alebo sa minie v priebehu desiatich minút. Odvážlivci sa osprchujú ľadovou vodou a tvária sa, že ich to dokonale prebralo. Ostatní zvolia oveľa jednoduchšie riešenie. Vlhčené utierky, hrubá vrstva deodorantu a presviedčanie samých seba, že to úplne stačí. Veď ste predsa na chate. Tu vás nikto čuchať nebude.
Magická veta na záver
Po skončení víkendu nastáva smutná fáza balenia a návratu do reality. Celú cestu domov prefrflete. Spomínate na tvrdé matrace, z ktorých vás bolí celý chrbát, na komáre, ktoré vám doštípali nohy, aj signál, ktorý ste chytili len na streche. Podľa týchto slov by človek čakal, že na podobný výlet už jakživ nikto z vás zase nepôjde. Stačí však počkať 24 hodín. Len čo sa všetci osprchujú a načerpajú nové sily, pípne v skupinovej konverzácii tá magická veta: „Tak čo, kedy ideme zas?“
