Laponsko je najsevernejšia oblasť Fínska, ktorá vás privíta krutým mrazom, ale aj srdce hrejúcimi zážitkami. Je to oblasť často spájaná s Vianocami, najmä kvôli mestečku Rovaniemi, ktoré sa spája so Santom, a preto má pseudonym dedinka Santa Klausa. Najlepšie a najkomfortnejšie sa do Laponska dá dostať letom na letisko Rovaniemi, nie je to však najlacnejší špás. Existujú aj alternatívy, avšak, nie je to nič pre ľudí s krehkou trpezlivosťou. Stojí to však za to.

Fínska oblasť Laponsko ponúka nezabudnuteľné a rozprávkové zážitky, ktoré sú snom nejedného cestovateľa. Nie každý môže povedať, že brázdil lesy na psom záprahu, videl polárnu žiaru alebo jazdil na soboch. O všetkých týchto zážitkoch nám porozprávala Barbara Gumanová, ktorá patrí medzi šťastných ľudí, ktorí sa tam stihli dostať ešte pred pandémiou koronavírusu.

Ako dlho trvala tvoja cesta do Laponska?

Cesta do Laponska, konkrétne do fínskeho mestečka Korvala z estónskeho mesta Tartu, trvala okolo 18 hodín. Najprv sme využili trajekt z hlavného mesta Estónska do Helsiniek, odtiaľ sme už v našej ceste pokračovali autobusom.

Koľko stála cesta tam a samotné aktivity?

Celkový výlet, zahrňujúci cestu autobusom, lístky na trajekt, ubytovanie v mestečku Korvala na tri noci, tri večere, dva razy pobyt v saune a arktické kúpanie, vyšiel dokopy na 340 €. Za extra aktivity, ako jazdu na saniach so snežnými psami či jazdu na snežnom skútri, ste si museli priplatiť 70 €. Ďalej ste si mohli zaplatiť aj špeciálnu kombinézu a topánky, spolu za 20 €.

Ako si sa tam dostala a cez koho?

Keďže som v tom čase absolvovala Erasmus+ mobilitu v Tartu, dostala som sa tam cez spoločnosť Scanbalt. Je to spoločnosť, ktorá organizuje rôzne výlety pre množstvo ľudí. Bolo nás asi okolo 30 Erasmus+ študentov, zastrešovala to organizácia ESN (Erasmus student network), ktorá nám ponúkala množstvo výletov od Ruska cez severské krajiny až po spomínané Laponsko.

Väčšinou si výlety organizujem sama, nie cez agentúru, no myslím si, že toto nie je úplne bežný výlet, a taktiež som tento cestovateľský zážitok chcela absolvovať s čo najviac ľuďmi z rôznych kútov sveta, ktorí boli na Erasme spolu so mnou.

Čo bolo treba, aby si sa tam dostala, aby si všetko k tomuto zájazdu vybavila?

Samozrejme na to boli potrebné nejaké financie, jedlo, teplé oblečenie a odhodlanosť prežiť aj väčšie mrazy. Vybavovanie bolo jednoduché, pretože to za nás riešilo ESN.

Ako to v Laponsku všetko prebiehalo ?

Na začiatku nám boli rozdané papiere s programom (kde, kedy a o ktorej máme byť) a číslami na našich koordinátorov. Samozrejme sme boli oboznámení s krutou zimou, čo robiť a čo nerobiť. Nosenie hrubých vrstiev oblečenia či rukavíc bolo nevyhnutnosťou. Taktiež nám bolo odporúčané nepoužívať krémy na telo či veľmi tesné oblečenie.

Neskôr sme boli rozdelení do chatiek (okolo päť ľudí na jednu chatku) a potom už veci bežali viac-menej podľa programu. Ráno boli raňajky, potom individuálne aktivity, spoločná večera, ktorá bola vždy vynikajúca. Ochutnali sme napríklad mäsové guľôčky či brusnicovo-smotanový puding. Večer sme väčšinou chodili do sauny, pili varené víno pri ohni alebo pozorovali polárnu žiaru.

Akými aktivitami si si prešla?

Ja osobne som absolvovala saunu s arktickým kúpaním, na začiatku som bola veľmi skeptická, keďže nočné teploty dosahovali aj -30 stupňov Celzia, ale bolo to veľmi osviežujúce a určite to posilnilo aj moju imunitu. V noci sme mali bežne okolo -30 a cez deň okolo -15 stupňov, ale určite sa na to po čase dá zvyknúť. Až tak to necítite.

Okrem iného som si vyskúšala aj rybačku, túru v národnom parku Pyhä či jazdu na saniach so sobom a neskôr aj so snežnými psami. To označujem aj za najväčší zážitok, je to síce drahšie, ale určite sa to oplatí. O tieto psíky, ako aj o ostatné zvieratá, je veľmi dobre postarané, keďže tento areál s desiatimi chatkami vlastní rodina, ktorá sa o všetko príkladne starala. Dokonca nám varili aj večere a tým, ktorí si priplatili, robili aj raňajky.

Čo bolo podľa teba najlepším momentom v Laponsku?

Najkrajším momentom bolo pre mňa určite pozorovanie polárnej žiary. Tento úkaz je najlepšie viditeľný od novembra do apríla. Je však celkom ťažké zamerať ho normálnym foťákom či telefónom, keďže sa polárna žiara pohybuje veľmi rýchlo. Našťastie, môj dobrý kamarát z Holandska mal so sebou zrkadlovku aj GoPro kameru, a tak sme si mohli tento prírodný úkaz na pamiatku zvečniť. Aj keď sme do poslednej chvíle netušili, ako sa tieto fotky podarili.

Aký si mala pocit pri prvom pohľade na polárnu žiaru?

To sa slovami ani nedá opísať. Vždy som na Instagrame sledovala tie krásne fotografie ľudí s rôznofarebnými žiarami nad ich hlavami a mala som chuť teleportovať sa. Polárna žiara však nie je vždy rovnaká. Asi to záleží od polohy, my sme vždy videli tmavozelenú.

Je to všetko také rozprávkové, ako to vyzerá?

Áno, príroda je tam jednoznačne nádherná, všetko ešte umocňuje zážitok zo snehu a krásnej oblohy. Na druhú stranu, je tam strašná zima, na ktorú si človek musí zvyknúť (haha).

Videla si aj Santu?

Posledný deň nášho výletu sme zavítali aj do mestečka Rovaniemi, ktoré je sídlom Santa Klausa. Tam sme si ako skupina spravili fotografiu so Santom a neskôr sme mali voľný program. Využili sme to na nakupovanie suvenírov, návštevu múzea arktickej kultúry či fotenie sa pri polárnej kružnici. Veľmi sme si to užili.

Na čo s úsmevom pamätáš doteraz?

Napríklad práve na tú neskutočnú zimu a námrazu všade navôkol. Nezapožičala som si špeciálne topánky ani kombinézu, čiže moje pády do snehu boli na dennom poriadku. Pri príchode do našej chatky sa mi dokonca stalo, že som spadla tak, že som sa začala kotúľať na jednu stranu a moja batožina na druhú.

Kamaráti nevedeli, koho zachraňovať skôr, či mňa, alebo moju batožinu. Takisto bol úsmevný pobyt v saune a následné utekanie do jazera s primrznutými ponožkami.

Šla by si tam znova? Aké nové aktivity by si si vyskúšala?

Určite áno, zopakovala by som všetko, možno by som ešte pridala jazdu na snežnom skútri, keďže vtedy som si musela peniaze šetriť aj na ďalšie výlety.

Oplatí sa to za tie peniaze?

Ja si myslím, že najlepšie je vždy investovať do zážitkov a cestovania ako do materiálnych vecí, čiže za mňa určite áno!

Čo by si odkázala ľuďom, ktorí váhajú, či tam ísť?

Jednoznačne by som všetkým odporúčala vystúpiť z ich komfortnej zóny a vyskúšať si tento zážitok aspoň raz za život, lebo len spomienky si zachováme večne.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme všetko dobré 🙂

Takúto cestu treba jednoducho zažiť. Investovať do takéhoto výletu sa oplatí všetkými desiatimi. Je to dokonalá vianočná destinácia pre nadšencov sviatkov pokoja, štedrosti a lásky. Jednoznačne sa táto destinácia pripisuje na náš „to do list“ a veríme, že už ďalšie vianočné sviatky bude možné dostať sa do Laponska bez obmedzení. Dovtedy to však aj napriek obrovskej netrpezlivosti musíme vydržať.

Ak ťa tento článok zaujal, viac našich rozhovorov nájdeš tu