Lidice sa nedobrovoľne stali symbolom nacistickej krutosti voči obyvateľom vtedajšieho protektorátu. Celá dedina dostala exemplárny trest. Bola to odplata za úspešnú akciu Anthropoid, na následky ktorej zomrel Reinhard Heydrich.
Nacisti zrovnali celú obec so zemou a zabili 340 jej obyvateľov. 192 mužov, 60 žien a 88 detí. Niektoré „šťastnejšie“ deti skončili v Nemecku. Po prevýchove sa mali stať Hitlerovou mládežou. Tento akt nenávisti voči domácemu obyvateľstvu bol šokom pre celý svet.
Predohrou bol Heydrich
Po atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha (27. mája 1942) sa začal stupňovať tlak proti vzdorovitému českému národu. 4. júna 1942 Heydrich na následky zranení zomrel. Nacisti sa preto odhodlali k doposiaľ neslýchanej zastrašovacej akcii. Za obeť pomsty vybrali práve obec Lidice.
9. júna priamo na Heydrichovom pohrebe v Berlíne dal Hitler súhlas k likvidácii Lidíc. Likvidácia v tomto prípade znamenala vypálenie a zrovnanie so zemou. Dospelí muži boli zastrelení, ženy uväznené v koncentračných táboroch a deti odovzdané na „prevýchovu“.
Všetko sa začalo už večer
9. júna večer polícia obkľúčila a uzavrela celú obec. Nikto ju nesmel opustiť. Starostu prinútili vydať všetky obecné cennosti. Obyvateľov už po polnoci vyvádzali z ich domovov.
Mužov starších ako 15 rokov zhromažďovali v pivnici a chlieve miestneho statku. Všetky cennejšie veci, dobytok a stroje polícia zhromaždila a odviezla do susedného Buštehradu.
Ráno 10. júna 1942 ženy s deťmi nahnali do miestnej školy a potom autobusmi previezli do telocvične neďalekého gymnázia v Kladne. Múry na statku obložili vojaci slamníkmi a matracmi a začala sa pripravovať popravná čata. Mužov priviedli v skupinách najprv po piatich a potom po desiatich. Celkovo ich na tomto mieste bolo povraždených 173, vrátane farára. Najstarší mal 84 a najmladší 14 rokov. Všetky domy vrátane školy a kostola poliali benzínom a podpálili.
V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch zvyšky vypálených budov vyhodili vojaci do povetria. Nacisti išli tak ďaleko, že zničili aj miestny cintorín. Neštítili sa ani exhumácie zomrelých.
Filmové záznamy, ktoré zhotovili samotní nacisti, dodnes vydávajú svedectvo o diele skazy.
Podľa vyhlášky ministra vnútra číslo 25/1943 Zb. o zmenách úradných názvov obcí a ich častí, povolených v roku 1942 bol „názov bývalej obce Lidice v politickom okrese Kladenskom vyhlásený za navždy zaniknutý“.
Deti skúmali
Deti z vyhladených Lidíc nacisti skúmali, či sú z „rasového hľadiska“ vhodné na „prevýchovu“. 81 detí bolo prevezených do neďalekého vyhladzovacieho tábora Chełmno (nemecky Kulmhof). Pravdepodobne ešte v ten istý deň ich usmrtili výfukovými plynmi v špeciálnom vyhladzovacom automobile.
Po vojne sa preživšie deti s vynaložením veľkého úsilia podarilo vypátrať v nemeckých rodinách a ústavoch. Navrátiť príbuzným sa ale podarilo iba 17 z nich.
Šok pre celý svet
Vyhladenie Lidíc pobúrilo celý svet. Mestá a obce v Mexiku, Brazílii aj USA sa na protest proti nacistickému zločinu premenovávali na Lidice. Meno Lidice dostali práve narodené deti. Britskí baníci založili hnutie Lidice shall live (Lidice budú žiť) a zorganizovali zbierku na obnovu obce. Pod menom Lidice bojovali československé tanky na východnom aj na západnom fronte.
Lidice sa tak spolu s francúzskou obcou Oradour-sur-Glane (vyvraždenou v roku 1944) stali v očiach svetovej verejnosti jedným zo symbolov boja proti nacizmu.
Osud Lidíc nebol ojedinelý. K masakrom civilistov dochádzalo počas druhej svetovej vojny po celej Európe. Podobne dopadli Kortelisy a Malyn (Ukrajina), Khatyn (Bielorusko), Čestochova (Poľsko), Oradour-sur-Glane (Francúzsko), Marzabotto (Taliansko), Distomo a Kondomari (Grécko) a Ostrý Grúň a Kľak (Slovensko).
Ľudia, ktorí prežili tieto besnenia, si to, čo videli, niesli so sebou celý život. Videli umierať svojich blízkych v zapálených budovách či pred popravnou čatou. Videli deti odtrhnuté od matiek a mužov zastrelených pred očami svojich rodín. Slovami sa nedá opísať utrpenie, ktorým si prešla skoro celá Európa na ceste k slobode. Nezabúdajme na to. Pretože sloboda rozhodne nie je samozrejmosťou.
