Bíró zároveň prišiel na fascinujúcu vlastnosť jeho vlastného guľôčkového pera. Vďaka novému dizajnu a inému druhu atramentu sa atrament začal lepiť na guľôčku na stopke pera. Prečo? Nazýva sa to kapilarita.
Kapilarita je pohyb tekutiny kapilárami alebo obdobnými priestormi proti smeru gravitácie. Je spôsobená tým, že nad vodou už nie je voda, a priťahovaním materiálu, cez ktorý voda „vzlína“. Tento proces je jednoduché pozorovať, keď spodok kriedy alebo čohokoľvek, čo saje vodu, namočíte do vody a voda začne pozvoľna stúpať.
Zdokonaľovanie a Marcel Bich
Bíró teda prišiel na nový dizajn, ktorý nepotreboval gravitáciu na to, aby sa atrament prisal na kovovú guľôčku. To spôsobilo, že sa atrament už len tak nevylieval, čiara na papieri bola konzistentne hustá a pero bolo omnoho spoľahlivejšie. Bíróvo pero sa stalo veľkým hitom v južnej Amerike, avšak stále tu bol jeden z najväčších oponentov tejto písacej potreby – cena.
Jeho pero stálo majestátnych 190 dolárov. Aj keď bol dizajn na svetovej úrovni, tento druh pera sa nikdy nedostal do sveta. Písal sa rok 1930 a schopnosť písania a čítania stúpala, avšak stále nebola na dostatočnej úrovni na to, aby sa pero stalo bežnou domácou potrebou.
O pár rokov neskôr sa na šachovnici písacích potrieb objavil ďalší zlomový muž – Marcel Bich, ktorý v Bíróvom pere uvidel veľkú šancu. Okamžite Bíróv patent na jeho perá kúpil za dva milióny dolárov, čo je dnes už dvadsať šesť miliónov dolárov, a započal konštrukciu nového, vylepšeného a dostupnejšieho dizajnu Bíróvých pier.
Pero dneška: BICH?
Marcel Bich si na pomoc privolal najmodernejšie stroje švajčiarskych strojární na výrobu hodiniek a spoločne začali masovo produkovať maličké kovové guľôčky a plastové tubičky. Plast bol v tom období v obehu len pár rokov, no Bich v ňom, podobne ako v Bíróvých perách, videl niečo viac než všetci ostatní.
Výsledok poznáme všetci. Zatiaľ to ale nebolo BIC, ale BICH guľôčkové pero. Na prvý pohľad obyčajné pero, ktoré ale svojou funkčnosťou a efektívnosťou ukrutne predbehlo všetky perá vtedajšieho trhu. Pero neobsahovalo žiadne komplexné mechanizmy, žiadne drahé materiály a každý element predstavoval niekoľko esenciálnych úloh.
Tento dizajn mal obvod pozostávajúci zo šiestich rohov, ktoré spôsobovali, že sa pero len tak neskotúľalo po stole. Bolo vyrobené z polystyrénu, čo bol pevný materiál, jednoduchý na produkciu a ešte k tomu bol priehľadný, čo používateľovi dovoľovalo neustále kontrolovať, koľko atramentu ešte môže použiť.
Atrament pozostával zo špeciálneho receptu, ktorý naplno využíval kapilaritu a nasával sa na dokonale vyrobenú guľôčku z nehrdzavejúcej ocele, čo vytváralo dokonalú líniu a predchádzalo zbytočnému vylievaniu na papier. Keď sa pero nepoužívalo a na guľôčku nebol vyvíjaný žiadny tlak, guľôčka sa zasekla v stopke a zabránila tak atramentu v akomkoľvek prepíjaní. Dokonalosť.
Guľôčkové pero vládne svetu
BICH pero bolo ešte k tomu extrémne lacné. V roku 1950 sa predávalo za cenu dvoch dolárov. BICH pero sa stalo okamžitým trhákom. V prvom roku sa vo Francúzsku predávalo približne 10 000 pier denne. Marcel Bich sa zbavil posledného písmena v jeho mene, pretože si uvedomil, ako ho anglicky hovoriace národnosti prezývajú, a tak vzniklo BIC pero.
Svoju produkciu eventuálne rozšíril do celého sveta a zanedlho predával štyridsať miliónov pier ročne. BIC Cristal sa stal svetovým fenoménom a takmer každá domácnosť ho mala doma. Každý, kto chcel písať alebo kresliť, si to mohol dovoliť. Nasledujúcich päťdesiat rokov sa predalo približne sto biliónov kusov tohto pera, čo istým spôsobom zapríčinilo, že svetová schopnosť písať a čítať stúpla na deväťdesiat percent.
Bez BIC pera by svet nebol rovnaký, stačí sa pozrieť na guľôčkové pero rovno vedľa teba, drahý čitateľ.
